bol letný slnovrat. dni sa začali krátiť. zase odpadol jeden kľemokoncert. víkend stál za to aj tak. a tu sú najšmakovnejšie nahrávky mojich uplynulých dní:
Smalltown - The Music (Deranged Records, 2004)
vyhrabal som túto platňu v distre jedného Francúza spomedzi iných dosiek, ktoré mi vôbec nič nehovorili. o švédskom triu Smalltown som vedel iba to, že nedávno preleteli na turné aj cez Česko a že hrajú akýsi pop-punk, voči ktorému som zväčša podozrievavý, lebo nemám rád príliš sladké koláče. keď som tento dlhohrajúci debut praštil na gramec a ozvali sa prvé tóny, vedel som, že to nie je ich prípad. z celej dosky ide jasný odkaz na to najlepšie zo sedemdesiatkových* kapiel ako Stiff Little Fingers či Jam. melodický a drsný vokál, krásne harmónie, ale je tam aj potrebná ufúľanosť a všetko presne tiká ako časovaná bomba. celé je to vyvážené veľkou dávkou originality a skvelými textami. takto sa má hrať punkrock. mám chuť trieskať si hlavu, že som ich premeškal naživo.
Fleshies - The Sicilian (Alternative Tentacles, 2003)
Fleshies som videl naživo v 2003 v Prahe. hrali prví, nevedel som o nich nič, rozsekali ma a trochu zatienili aj hlavné "hviezdy" koncertu. pamätám si samovražedný rokenrol a nadzvukového speváka, ktorý bol na viacerých miestach naraz. odvtedy som o nich nepočul a až na Mišmaši vidím u Martina Valáška ich platňu The Sicilian. kruh sa uzatvára, doska sa točí na mojom gramci a všetko sa to vracia späť. volume doprava, bedne skáču po izbe. typická kalifornská masakrálnosť, akoby už po tejto doske nemalo prísť ďalšie ráno. všetko nabudené až na hranu priepasti, ale stále je to rokenrol a sakra chytľavý. v istých pasážach si nemôžem pomôcť a myslím na Turbonegro v období ritnej kobry. a potom príde pieseň Rosa a ja krútim hlavou nad tou jemnosťou a krásou. akoby na tom albume pracovalo viac kapiel a všetko to drží pokope perfektný vysoko položený spevákov vokál, ktorý by sa tam ani nemal hodiť, ale je to dokonalé. naviac majú Fleshies fakt ostré a brutálne vtipné texty. drobnôstka na záver sú piktogramy na obale pri menách členov. taká blbosť, ale mňa ako bookletového fetišistu potešila. chcem ich ešte vidieť live!
Michaela - Sprayer-Frayer (Tommü Records, 1994)
hneď na úvod: toto nie je žiaden vtip!
detské albumy sa robia všelijako. väčšinou podľa hesla: "dáme tam dáke veselé polodementné popevky, deti na to budú tancovať ako šalené a máme od nich na chvíľu pokoj." alebo to môže vyzerať fakt na úrovni. ako keď sa do toho pustí Peťo Nagy, ktorý je autorom všetkých textov a drtivej väčšiny muziky na tejto kazete. objavil som ju prednedávnom v jednom hračkárstve za 50 centov a neváhal som ani chvíľu. Čo song, to skvost.
Sprayer-Frayer je najoriginálnejší hardkorpankový text o korupcii, hlúposti polície a nadvláde grafity. Gitara-na-na a Lietajúce rádio sú pocty mocnej muzike. Nikdy nezober drogu strčí do vačku mnohé verklíkové straight-edge texty. Nožnice je skvelý DIY manifest. Šialená svadba je o nespútanej fantázii. Už to mám! je prefektná sonda do rozdielov sveta detí a dospelých a hádajte kto to schytáva na plnej čiare. Je tu aj zopár emo songov, ktoré patria ku každému dobrému albumu a tiež veľmi netradičný stereotypy búrajúci pohľad na komáre. Po hudobnej stránke je to pestré a nápadité a Peťo dokazuje, že miluje najmä reggae. Michaela Paštéková už neni uvrieskané mandarínkové decko, ale ešte ani tínedžer, je to niečo neurčitého medzi. Ideálna kazeta do auta, nenudí, je tam čo objavovať a je to aj švanda. Fakt.
Divadlo Járy Cimrmana - Hospoda na mýtince (Supraphon, 1977)
mám taký zvyk, že na dobrú noc väčšinou počúvam hovorené slovo. hry RND a dialógy L&S sú tak vlastne moje permanentné dosky týždňa, lebo to počúvam stále dookola. až sa to môže niekomu zdať divné. a aj sa zdá... ale inak to už asi nebude.
keďže prednedávnom zomrel Ladislav Smoljak, siahol som len tak z akéhosi nekro-popudu po platni Hospoda na mýtince, ktorú som pred pár rokmi našiel v antikvariáte Nazca (jedinom veľmi chabom obchode s platňami v Žiline). a zabavil som sa kvalitne ako vždy... hehe, a teraz paradoxne zisťujem, že pri hovorenom slove mi akosi dochádzajú slová na priblíženie. tie nesmrteľné Cimrmanovské hry jednoducho treba počuť. ani žiadna "hláška" ma nenapadá. vytrhnuté z kontextu to pochopia iba tí, čo vedia. a keďže vedia, načo písať viac. a pre tých, čo nevedia, načo písať viac. prepáčte. L.Smojlak - R.I.P.
ešte by sa sem patrilo napísať album Is This Real? od Wipers, ktorý som posledný týždeň hodne počúval. ale povedal som si, že kapely, ktoré mám zatiaľ iba na mp3 sem nebudem dávať. keď si zadovážim vinyl, určite sa tu tento punkrockový míľnik objaví.
--------------------------
*sedemdesiatkové kapely - punkrockové kapely zo sedemdesiatych rokov. tento výraz veľmi neobľubujem, lebo sa zlumpačil a rozriedil a punkom 77 je dnes označovaná hocaká plytkosť
pondelok 28. júna 2010
štvrtok 24. júna 2010
mišmaš párty #17
o Mišmaši sa nedá písať, Mišmaš treba zažiť. ja som tento víkend prežil na sedemnástej mišmašovej párty a stal som sa neobjektívnym vyznavačom, slepým veriacim, oddaným nasledovníkom a zablateným spoločníkom.
celkom som v posledných rokoch zanevrel na veľké festivaly a to, že som ich kedysi sporadicky navštevoval, bol hlad po veľkých kapelách a nedospelá túžba "byť všade". okrem toho tu vždy boli tie maličké, zaprdené, prerábkové festivalíky, kde si človek mohol dopriať rodinný komfort stretnutí, nedavovosť, zvláštne kapely a kľud (aj keď tu ide o celkom iný "kľud"). taký bol Vegafest, SafeThePlanet, Rámus a mnoho ďalších minifestivalov, ktoré neboli prepchaté tuctovými "festivalovými" kapelami. bohužiaľ väčšina z nich neprežila. dôvody si každý domyslí a nemalou mierou sa na tom podieľali aj návštevníci. neviem exaktne aké ingrediencie má mať správny maličký festival, ale Mišmaš to všetko spĺňa dokonale.
len tak z brucha: absencia plotov, absencia ochranky, absencia blbcov, kapely hrajúce úplne ináč ako v programe, ešte k tomu s kozmickým meškaním a nikomu to nevadí, kapiel bolo iba zopár, takže sa dalo všetko vidieť, hlavným heslom bola originalita a kvalita, žiadne premrštené bandlisty a nestíhačky, výborné jedlo, žiadne rady na pivo, žiadne patoky v plaste, málo stánkov, a hlavne krásne prostredie starého statku a kopa zhovorčivých ľudí. čo ešte treba viac? mne už nič.
moji tohtoroční víťazi bez poradia: Plum (PL), Gnu, l´arrache couer. (ale nevidel som všetko)
verím, že o rok sa pôjdeme stretnúť a zablatiť zasa.
celkom som v posledných rokoch zanevrel na veľké festivaly a to, že som ich kedysi sporadicky navštevoval, bol hlad po veľkých kapelách a nedospelá túžba "byť všade". okrem toho tu vždy boli tie maličké, zaprdené, prerábkové festivalíky, kde si človek mohol dopriať rodinný komfort stretnutí, nedavovosť, zvláštne kapely a kľud (aj keď tu ide o celkom iný "kľud"). taký bol Vegafest, SafeThePlanet, Rámus a mnoho ďalších minifestivalov, ktoré neboli prepchaté tuctovými "festivalovými" kapelami. bohužiaľ väčšina z nich neprežila. dôvody si každý domyslí a nemalou mierou sa na tom podieľali aj návštevníci. neviem exaktne aké ingrediencie má mať správny maličký festival, ale Mišmaš to všetko spĺňa dokonale.
len tak z brucha: absencia plotov, absencia ochranky, absencia blbcov, kapely hrajúce úplne ináč ako v programe, ešte k tomu s kozmickým meškaním a nikomu to nevadí, kapiel bolo iba zopár, takže sa dalo všetko vidieť, hlavným heslom bola originalita a kvalita, žiadne premrštené bandlisty a nestíhačky, výborné jedlo, žiadne rady na pivo, žiadne patoky v plaste, málo stánkov, a hlavne krásne prostredie starého statku a kopa zhovorčivých ľudí. čo ešte treba viac? mne už nič.
moji tohtoroční víťazi bez poradia: Plum (PL), Gnu, l´arrache couer. (ale nevidel som všetko)
verím, že o rok sa pôjdeme stretnúť a zablatiť zasa.
utorok 22. júna 2010
soundtrack nového tátoša
takmer pred rokom som vlastnou zábudlivosťou prišiel o svoj starý bycigeľ - Princezničku. ostali po ňom iba zvesti o blatníku videného cez minulé leto niekde v temných húštinách Malej Fatry a mne ostal štatút bycigľového pankáča bez bycigľa.
pred týždňom sme našli na smetisku v Poluvsí pri ceduli "zákaz sypania pevného domového odpadu!" jedného krásneho oceľového tátoša. bol trošku zahrdzavený, ale ináč absolútne v poriadku. zobrali sme ho domov a v pondelok aj v utorok, keď som prišiel z práce, som si dal terapiu šmirgľom a štetcom. ako za starých čias som vytiahol na dvor svoje staré veľké kazetové dvojča* a zopár kaziet. dve z nich sa nakoniec stali soundtrackom ku môjmu uplynulému týždňu.
The Fall - 458489 A Sides (Beggars Banquet, 1990)
kúpil som túto kazetu v mestečku Lewes vo východnom Sussexe, kde som rok pobýval. presne si pamätám ten obchod, bol to sekáč Red Cross Charity Shop na najstrmšej ulici, kde ako v každom klasickom anglickom obchode charity mali všetko od špendlíkov, cez hrnčeky, šaty, knižky až po platne a kazety. väčšiou tam nebolo nič moc, ale keď človek vystihol správny okamih, tak sa dostal ku čarovnej zbierke. tým okamihom bol čas tesne po tom ako sa tam niekto iný zbavil svojej starej diskografie alebo zbierky, ale ešte predtým ako to vyfúkol iný zberateľ. spolu s The Fall som tam vtedy nakúpil kopec ďalších skvelých kaziet. ako už z názvu plynie, je to singlová výberovka, združujúca A strany singlov približne z druhej polovice 90-tych rokov a že ich mala kapela požehnane. The Fall sú totálne rozpoznateľní svojim klasickým opakovačkovým štýlom* a vôbec, asi nemá zmysel sa rozpisovať o tejto kultovej kapele, ktorá hráva dodnes...
Prípad Ewi Burdovej - 2000 krás (Hirax Records, 2000)
nepamätám si ako som kazetu získal, ale určite ma k tomu viedol prvý album tejto vymakanej martinskej kapely, Zvýšená pozornosť, ktorý pokladám za totálny skvost, klasiku, ojedinelý úkaz slovenského punkrocku. 2000 krás nie je už taký punkový, a o to krajšie vynikajú texty a melódieplné* melódie, ktoré sa spolu prelínajú a hadia ako vinič. v tých piesňach sa človek stráca ako v labyrinte, potápa sa ako v mori. no vôbec to nevadí, práve naopak, to zablúdenie je presne to, čo si najviac u PEB užívam.
_____________________
poznámky lingvistu-amatéra:
*kazetové dvojča - pre neskôr narodených: nie je to moja dvojička v podobe kazety, ale veľký magnetofón na dve kazety
*opakovačkový štýl - v muzike repetitívna deklamácia, v kombojkách štýl prestrelky so špeciálnou puškou tzv. opakovačkou
*melódieplné melódie - to nie je žiadna slovná zlátanina, to sú melódie na druhú
pred týždňom sme našli na smetisku v Poluvsí pri ceduli "zákaz sypania pevného domového odpadu!" jedného krásneho oceľového tátoša. bol trošku zahrdzavený, ale ináč absolútne v poriadku. zobrali sme ho domov a v pondelok aj v utorok, keď som prišiel z práce, som si dal terapiu šmirgľom a štetcom. ako za starých čias som vytiahol na dvor svoje staré veľké kazetové dvojča* a zopár kaziet. dve z nich sa nakoniec stali soundtrackom ku môjmu uplynulému týždňu.
The Fall - 458489 A Sides (Beggars Banquet, 1990)
kúpil som túto kazetu v mestečku Lewes vo východnom Sussexe, kde som rok pobýval. presne si pamätám ten obchod, bol to sekáč Red Cross Charity Shop na najstrmšej ulici, kde ako v každom klasickom anglickom obchode charity mali všetko od špendlíkov, cez hrnčeky, šaty, knižky až po platne a kazety. väčšiou tam nebolo nič moc, ale keď človek vystihol správny okamih, tak sa dostal ku čarovnej zbierke. tým okamihom bol čas tesne po tom ako sa tam niekto iný zbavil svojej starej diskografie alebo zbierky, ale ešte predtým ako to vyfúkol iný zberateľ. spolu s The Fall som tam vtedy nakúpil kopec ďalších skvelých kaziet. ako už z názvu plynie, je to singlová výberovka, združujúca A strany singlov približne z druhej polovice 90-tych rokov a že ich mala kapela požehnane. The Fall sú totálne rozpoznateľní svojim klasickým opakovačkovým štýlom* a vôbec, asi nemá zmysel sa rozpisovať o tejto kultovej kapele, ktorá hráva dodnes...
Prípad Ewi Burdovej - 2000 krás (Hirax Records, 2000)
nepamätám si ako som kazetu získal, ale určite ma k tomu viedol prvý album tejto vymakanej martinskej kapely, Zvýšená pozornosť, ktorý pokladám za totálny skvost, klasiku, ojedinelý úkaz slovenského punkrocku. 2000 krás nie je už taký punkový, a o to krajšie vynikajú texty a melódieplné* melódie, ktoré sa spolu prelínajú a hadia ako vinič. v tých piesňach sa človek stráca ako v labyrinte, potápa sa ako v mori. no vôbec to nevadí, práve naopak, to zablúdenie je presne to, čo si najviac u PEB užívam.
_____________________
poznámky lingvistu-amatéra:
*kazetové dvojča - pre neskôr narodených: nie je to moja dvojička v podobe kazety, ale veľký magnetofón na dve kazety
*opakovačkový štýl - v muzike repetitívna deklamácia, v kombojkách štýl prestrelky so špeciálnou puškou tzv. opakovačkou
*melódieplné melódie - to nie je žiadna slovná zlátanina, to sú melódie na druhú
utorok 15. júna 2010
vitajte
dobrý deň,
založil som si tento zápisník kvôli pretlaku slov, pocitov a myšlienok. ak budem potrebovať, budem to sem všetko filtrovať.
môj zápisník sa nesnaží byť žiaden pochybný "mienkotvorný" blog, ani sem nebudem upínať odkazy na downloady muziky, toho je všade dosť a v dnešnej dobe aj tak máme všetci plné počítače hudby, ktorú asi ani nestihneme za svoje životy vypočuť a ak aj áno, málokedy si k nej vytvoríme hlbší vzťah. ani tu nebudem vytláčať pokusy o trápne literárne skvosty...
budem tu písať iba to, čo ma zaujíma, o čo sa budem chcieť s vami podeliť, a dopredu priznávam, že to bude pravdepodobne väčšinou o muzike, keďže sa za ten môj doteraz odžitý čas ukázalo, že to je to, čo ma v živote napĺňa najviac. občas sa tu asi objaví nejaká tá subjektívna recenzia, reportík, alebo len moje súkromné plejlisty uplynulých dní.
za akékoľvek reakcie budem veľmi rád.
-dáša fon fľaša
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)