rekapitulácia minitour 10.4

FĽAŠA TYRANIE MINITOUR (október 2010)
(alebo "Krátke čítanie o krátkom tour" ::: bude aj rozsiahlejší tour-report)

>

22.10. Orlová Futra (TxIx, DxFxFx, Rbnsk)
vlak, pivko, gitara. hotová trampská idylka. Karviná, Dan a Bedya, auto, Orlová, Futra. vo Futre misionár Borlík hustí do ľudí svoju prezentáciu a nie a nie skončiť. aj ľudia, čo stáli pred Futrou pomaly odchádzajú. koncert veľmi komorný, ani sa nezvučí. začínam ja, hrám najmä úplne nové piesne, je presne taká nálada na premiérové skúšobné nástrely. po mne TxIx, tipujem si piesne, ktoré by sa mi páčili na splitku. na akom? to je ešte skoro hovoriť. vonku sa sčuchnem s miestnymi smradmi a verbujem si publikum na Rbnsk. naozaj vojdú. Rbnsk je po "občesrtvení" divoké a nespútané. tak ako tomá byť. nápľuvky a kopec ostrej srandy, až sa miestami bojím, že dostanem po hube od menej chápavých. po koncerte prechod na byt ku Danovi, ešte klábosíme, počúvame kopec dosiek a potom spíchov.

23.10. Praha Discentrum (TxIx, DxFxFx, Rbnsk, Tom77)
na rannom nákupe raňajok mi Dan poradí 24% pivo Primátor. kúpim dve. Bedya príde na svojom fáre, skočíme pre Lucku a valíme do Prahy. najprv majstrujem obaly na CD, potom si dávam do nosa Prímatorov. účinkujú skvelo. auto necháme v Discentre a ideme na nákup do Rekomanda. potom čajovňa, kde netuším čo robím, ale dám si aspoň skvasenú kofolu. večer je v Discentre plno ľudí, pomerne dosť Slovákov. TxIx dnes začína. uprostred davu, akusticky. potom Tom77. ten sa zase nahlučil tak, že som musel ísť von. potom idem ja a nakoniec Rbnsk. s nápľuvkami sa pridávajú aj ľudia, dokonca mám konečne ako pravý muzikant na čele stokorunáčku, ibaže neplatnú. po koncerte sa obšmietam pri bare, hádžem klacky Čárlimu, skončím ako zabarovo-jutubový dídžej a zastihne nás až ráno. ostatní vyspinkaní ma naložia do auta a zobudím sa v Moste.

24.10. Most park (TxIx, DxFxFx, Tom77)
pristaneme v parku na obed. tam nikoho. tak dáme koncert pre seba, Borlíka, a ešte asi štyroch ďalších ľudí. je tam krásny ošúchaný bazén, ako stvorený na smutný nedeľný koncert v jedno smutné jesenné popoludnie. hráme na preskáčku. ja mám hlas v riti, tak škrípem jak staré vráta. najesť, zbaliť a domov. prespím väčšinu cesty. pred Brnom sa budím a pozorujem padajúcu tmu a potom tmu a svetlá. v Orlovej si dáme niečo pod zub a pokojný večer u Dana. na druhý deň sa budím do upršeného rána a cestujem domov. tri dni ubehli ako voda, ale zážitkov máme aj na týždeň. ako spievajú Ramones: touring touring is never boring.

anarchofolk : Tyranie Identity ::: www.tyranie.amaru.cz
špinavý folk : Dáša Fon Fľaša ::: www.bandzone.cz/dasafonflasa
ukričaný pankáč : Tom77 :::::::::: www.bandzone.cz/tom77
nihil & chaos : Rúbanisko ::::::::: www.rubanisko.kkt

rekapitulácia koncertov (časť druhá) 10.3

hej hou občania, za veľmi krátku dobu zažívam kopu koncertov. to mám rád.

15.-16.10. Okthoberfest - Starý Smokovec - Casa Dolce
veru, Casa Dolce mi už príde ako ozaj sladký domov. vždy sa tam teším a cítim sa tak ako doma. tentokrát putujem autom aj s Borlíkom a cestou sa vôbec nenudím, vedieme dlhé debaty o všetkom možnom. síce hneď v Žiline urobím pirátsky kúsok, že by sa všetkým dopravákom postavili od jedu pokutové bločky, ale potom to už šlo celkom fajn. keď o pol jedenástej dorazíme do Smokovca, už mastia zaskakovači Boiling Point, akurát sa stihnem vybaliť, takže z ich thrashpunk setu nevidím ani holý prd. a hneď po nich ide môj osobný vrchol "festivalu" Vocatio Interna. pekelné peklo zo samotného nahlbšieho pekla, zlá a zúfalá zloba, neutíchajúci plač a kruté náreky. kysucká hrôzovláda. tam v tých severských vrchoch sa asi niečo zlé deje, že takto musia drtiť. hrali tak intenzívne, že Slavkovský štít to nevydržal a rozštiepil sa. po nich Disbeatless z Jihlavy bez speváka, ale zvládli to aj tak, vlastne som si vôbec nevšimol, že spevmi iba zaskakujú. taký temný, valivý, monotónny rokenrol. bavilo ma to. nakoniec domáci zasrani Time Of My Life. zdalo sa mi, že Kubovi trochu odchádza hlas, ale aj tak to bolo super. klasicky kvalitný hardkorpunk, tak jak ma to baví. plus prehliadka bývalých bubeníkov. ale neťukol si ani jeden. na konci coverová smršť. Poopičný Stav vládol, plus ten text ja hodí jak riť na šerbeľ pre mňa teraz, takže ma to totálne dostalo. potom je čas do rána sa natriasať pri platniach. idem na to, ľudia sa bavia. nič netreba riešiť.
na obed vyskočím zo zeme rovno do auta a fujazdím na Štrbské plesó o-o. špacír na vodopád Skok a späť do Smokovca. medzitým si Kubo vytiahol gramce, takže ma víta Beastie Boys, ale naštastie sú tam chalani z BxPx a tí to korenia lepšou muzikou. dnešný večer začína Rúbaniskom. ako som hral, nech posúdia iný. ja šem še pobavel. a dal som si patentovať univerzálne výmenné DIY tričko. medzičasom dorazili Litovskí bračekovci a ako prví idú na paškal Brosided, potom GxFxTx (tí si trošku vylepšili svoju reputáciu zo Žiliny), pak Jakubysko a Roxor, nakoniec st8le viac "vandalizujúci" Čad. nejdem písať radšej nič, lebo zo všetkých kapiel som videl iba črepinky, všetko som poctivo prekecal vonku na zime. ja keď sa raz dostanem do prúdu, nedá sa vyplávať. s platňami mi tentokrát vypomohol Deneš, za čo mu ďakujem a som rád, že si to tak parádne užíval. ja tiež. spať sa išlo o siedmej. tentokrát neboli žiadne Popudlinské Močidlany ako minulú noc (sorry Borlík a nočný stolík). v nedeľu poobede budík, všetci sú nenávratne preč. iba vranovčania a my sa tu potulujeme a čakáme na koniec sveta. pomôžeme Kalymu s upratovaním a podvečer naplníme auto pozostalými a prdíme domov. ďalší perfektný víkend prešiel ako lavína. o rok hádam zas.

20.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si nedá pokoj. ale tentokrát ho úplne chápem, pretože pokiaľ ide o Straightjacket Nation, tak neni o čem. vo vlaku si otvorím víno a trošku pilujem hru na hudobný nástroj. no, maestro zo mňa nebude, ale gitarou dokážem ledakoho prekvapiť (keď naňho vyskočím spoza rohu a jeb po hlave). v Semafore pol človeka a tak neni spechu (mám rád "akože-preklady" z češtiny, môj najobľúbenejší je legendárny Robčov preklad nepreložiteľného slova "říz" ako "rijez"). Rúbanisko sa dobre používa či už na otvorenie alebo zatvorenie koncertu, tentokrát to vyšlo na otvorenie. dokonca aj klokani sa prizerali, neviem či preto lebo takého debila ešte nevideli, alebo sa im to naozaj páčilo. tentokrát som svetu predstavil nový revolučný systém univerzálnych DIY nášiviek, v tomto prípade "nápľuviek" (pre podrobnosti mi kľudne napíšte. ako vyzerá taká pravá onápľuvkovaná pankáča, sa môžete pozrieť tuto). Na Smiech klasicky dobrý, ba povedal by som, že ešte lepší a rýchlejší ako naposledy. nejaký ten coverík od Kritickej S., aby bolo jasné odkiaľ fúka vietor a hotovo. nakoniec kenguriaci a kengura z krajiny dingov a aboridžingov. nátresk ako prasa (myslím hudobný, lebo o návštevnosti stredajšieho koncertu si nebudeme robiť ilúzie). mastili jak diviaci, ale na moje potešenie a počudovanie dali aj zopár piesní, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani rokenroloví fotri od Wipers či Hot Snakes. ale orientácia na chytľavý namastený HC/punk prevládala a drtila všetko. bubeníčky tu v Semafore v poslednej dobe idú a táto s prehľadom kraľovala. po koncerte špásy s Adrikom a hajde ku Danovi na dom. koaly zaliezli na eukalypty, my s pánom domácim sme ešte zadelili Jägera a potom už len chrápanie. ráno sa basák zo SJN priznal k Dylanoidnej folkovej tvorbou, tak sme hneď nadviazali kontakty. keď som cestoval domov, padal sneh, čo sa prepadával pod zem, všade boli krásne jesenné farby, slnko tak zvláštne svietilo, počúval som nový Leatherface a mal som chuť plakať od šťastia a objímať celý svet. to sú tie momenty, ktoré si budem pamätať... "it's good to be home, it's good to be gone"

rekapitulácia koncertov (časť prvá) 10.2

posledných pár dní som nemal čas akosi na nič, bol som v jednom kole s koncertami. buď organizačne alebo ako aktér alebo tak napoly. tak aspoň zhrniem, čo to bolo za akcie.

8.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si zase raz nedal pokoj a zľutoval sa nad okoloidúcou kapelou z Berlína. prizval aj Disident, nech reku prídu pankáči. deň pred koncertom komplikácia. vo vedľajšej krčme koncert zadarmo vonku do desiatej. tak sa začne až po desiatej, to je taký nemecký čas, aspoň sa nebudú cítiť nesvoji. a my sme sa nemuseli ponáhľať. krčma poloprázdna, všetci sa pohupujú na Karavane zadarmo kdesi v tom druhom šenku. Marek s Jankou zobrali Semafor do vlastných rúk a zachránili ho pred osudom diskoklubu (aj keď osobne si to neviem predstaviť, že by tu z toho bola natriasareň). ľudí sa po desiatej nahrnulo celkom uspokojivo, koncert otvárame s Disidentom. v malom priestore sa rád šaliem, tam ma to vždy baví. síce inštrumenty ľahko tu prichádzajú k úrazom, ale kto by na také hľadel v ošiali rokenrolu. Nemci United And Strong zaujali z našej kapely iba opitého speváka Aľeho. a bubeníčka zaujala samozrejme bubeníka Danka. ináč "miliónkrát počutý húpačkový hárdkor", aby som súhlasne citoval organizátora. prečkal som pri distre a trpezlivo som vysvetľoval pankáčom, že nie, tie tričká nie sú zadarmo. Nemci sú veľmi milí, strejdedž mládež, chcú sa družiť, vymieňať cédečká, idú na Ukrajinu a do Moldavska. keďže na druhý deň ráno skoro vstávam na túru, tak hneď po naskočení motora zakapávam a zobudím sa až doma.

11.10. Bratislava - Obluda
aj v pondelok sa dejú veci. Kubo z veleslávnej agentúry Two Fingers In The Air (voľný preklad: S Prstom V Riti) urobil koncert zámorskej vychádzajúcej hviezdy Burning Streets a opäť Disident. keď prídeme do Obludy, nie je tam vôbec nikto iba majiteľ Vlado s priateľkou. teda, tieto bohémske mestá, všade sa začína neskoro, nie ako u nás na severe, kde sa musí končiť do desiatej (aby sa asi o to viac mohlo slopať). ľudia sa trúsia jak lupiny z plešiny. Ani neviem ako, ale asi zázrakom, sa tam nazbieralo menšie stádo rokenroluchtivcov. začíname, solíme, ale mne furt vypadáva basa a tak si to vôbec neužívam. keď sa pohnem, vypadne kolík, keď stojím ako úd, tak ma to nebaví. Amíci nás tľapkajú po pleci, akože dobré to bolo. sú to profíci, vedia čo poteší. oni to však rozbalia v onakvejšom štýle. tiež si to už miliónkrát počul, ale je to zahraté dobre a ani tá občasná čoko-poleva mi nevadí. Boston sa nezaprie. po pár pivách som najmúdrejší a za svoju pýchu spadnem do prachu, keď prehrám s Močom stávku o akúsi blbú skladbu od Offspringu. tak mi treba, za stávky o veciach, ktoré nepoznám.

14.10. Žilina - Squat Palác Sofia
tento koncert som organizoval spolu s ľuďmi okolo squatu. ja som ma na pleciach komunikáciu, plagáty, kapely a apošku a oni miesto, jedlo a pomoc s propagáciu. Litovské kapely prišli po zotmení jak hladní vlkodlaci. napchali svoju dodávku cez úzky priechod na dvor squatu. a už sa aj veselili. celkovo to bola veselá cháska na čele s Džím s borovičkou v ruke, ktorý celý ten tour-cirkus zariadil. trešisti Parte otvorili koncert, ale to som si akurát išiel konečne dať na dvor v pokoji cigu po úvodných zhonoch. a keď som sa vrátil, už bolo po funuse. takíto sú tí trešisti, rýchli jak namydlené fazuľové prdy. po nich Džího kapela GxFxTx, akože Good Fucking Time (veľmi voľný preklad: Jebavý Čas). taký treškorík, viac punku a hárdkoru, ale moc ma to nebralo. sfajčili sa ako bomby a potom sa už mohli snažiť ako chceli. ďalšou školáckou chybou bolo, že nevedeli kedy skončiť. po každej piesni ďalšia a ďalšia. ani som to nesledoval, bol som radšej vonku. zato posledná kapela všetkým ukázala ako sa má hrať rýchly hárdkorpank. Brosided sa volali a pozametali s ľuďmi. a to doslova. čo sa na nich robilo v tej zatuchnutej pivnici. ľudia na zemi, ľudia vo vzduchu, ľudia od steny k stene, hádzali sa tam jak besné kozorožce. našťastie všetci vieme, že pankáči, a najmä tí opití, sú gumenejší ako pneumatiky a že sa im nič nestane. keď sa z podlahy začalo prášiť dobehol postrekovací voz značky Vojto, vodou postriekal špinavú dlažbu aj rozohnených gumkáčov. na zemi sa vyvorilo jemné blatko, čo však nikomu neprekážalo. kto sa čo i len na chvíľu priplietol do chumľa už bol aj zaprasený ako fekalista po orgii. každopádne všetci si pochvaľovali a aj mňa dobil tento koncert energiou. a ako som bol pred ním trochu nesvoj a nervózny, tak po ňom som bol už spokojný a šťastne unavený. po koncerte si ešte Litovčíci zadžemovali a púšťali sa dáke hity, takže dobrá atmosféra pokračovala. Dží sa vysral squaterom do garáže a tým dal bodku za celým večerom. ale to sa zistilo až na druhý deň. a ešte si ráno Litovci osladili čaje a kávy soľou, čo som im nechal a neviem ako prišli na to, že je to cukor. ale podaktorí vraj aj tak vypili. veď vravím, veselá cháska to bola.

propaganda 10.1

nebudem si tu vymýšľať, tento týždeň som moc tej muziky nenapočúval, či už z takých alebo onakých príčin. takže žiadne super albumy toho týždňa nebudú. človek je však živý nielen počúvaním na svojom domácom stereu, ale aj koncertami. tam sa deje niečo neopakovateľné a krásne. a tak ako nemám príliš v láske live albumy, tak milujem live koncerty. preto si spravím takú menšiu propagandu.

a samozrejme srdečne pozývam...

soundtrack 9.4

minulý víkend som strávil vo Veľkej Fatre. človek počuje iba kvílenie vetra, ručanie jeleňov a vlastné myšlienky. aj dúšok domácej slivovice celkom ináč chutí, keď ju pijete s priateľmi v teple zadymenej maringotky (komín bol totiž totálne na prd, a aj keď sme ho vytrvalo šolichali* ako partia MacGyverov, boj to bol márny). na druhý deň bola preskúšaná naša odolnosť. od rána vytrvalo pršalo a premočení do nitky sme sa plahočili dolu klzkými skalami a blatom a potom dlhou Necpalskou dolinou. krásny víkend bez zafajčených klubov a mulatovania.

v stredu sme s kamošom Weslom pripravili v Martine koncert izraelských bláznov Uzbeks a takmer domácich Disident a na poslednú chvíľu pribudli aj nórski vikingovia Rank N´File. myslím, že všetko sa podarilo a ľudia aj kapely odchádzali spokojní. týmto chcem ešte raz aj touto cestou poďakovať všetkým, čo prišli podporiť akciu. naozaj si to vážim, najmä keď viem, že koncerty cez týždeň sa na Slovensku moc nenosia a veľa ľudí nepríde preto, lebo sa nemôže "najebať". ich škoda, pretože prichádzajú o skvelé akcie.

a tu je muzika, čo mi tento týždeň šmakovala najviac:

Lues De Funes - The Great Hard-Core Odrb (1991, Zoon Records)
predstavte si ako by to vyzeralo keby sa kapela Primus zrazila s Chiki-liki-tu-a, trošku modifikovala podľa génu Ježišovi Pivo Nelej, do toho by sa ešte sčuchla so starým predrevolučným undergroundom a potom by začala hrať extrémny HC. neviete si to prestaviť? alebo si to ani radšej nechcete predstaviť? tak potom po tejto doske radšej nikdy nesiahajte. tí, čo však poznajú jednu z prvých HC kapiel na Slovensku, vedia o čom je reč. bicie, dve basy, reči a chrochty. celá nahrávka má neuveriteľne jemný a obnažený zvuk, čo jej iba pridáva na ľudskosti a vysmieva sa všetkým dnešným preprodukovaným akože-špinavým nahrávkam so super-jeba-mega-teror zvukom z mimozemských nahrávacích štúdií. a texty. to je kapitola sama o sebe. sú to tie najchytrejšie texty na slovenskej scéne. neviem či je Lues De Funes legenda alebo kult alebo čo, lebo sú to iba slová, ale je to rozhodne fenomén a jedna z najdôležitejších kapiel na Slovensku.
dlho som po tejto platni prahol, až sa mi ju nakoniec podarilo vymeniť s chalanom, čo prevádzkuje celkom hustý blog. ak máte radi československý underground, tak tam nájdete bezodnú studnicu: www.muzika-komunika.blogspot.com (ďakujem, Mišo)
a pre hlbší a komplexnejší zážitok rozhodne odporúčam: www.luesdefunes.com

Piresian Beach - EP (2010)
kamarát Fliper je taký štúrač muziky. neustále ňúra a ňúra v internetovom bludisku nové kapely a keď niečo objaví, tak ma informuje. minulý týždeň objavil Piresian Beach. dievča z Budapešti so záľubou v československej muzike. všetko si nahráva sama a znie to celé ako melancholický vesmírny surf rockový očistec. je to riadne lo-fi, miestami ťažké, miestami jemné. riffy z pekla, hlasy z neba. a je tam prerábka od Dybbuk. s perfektnou fonetickou češtinou. už to virtuálne EP počúvam celý týždeň. ak to Fliper dotiahne do konca, tak si ju k nám pozveme zahrať.
a čerešničkou na torte je názov Piresian Beach. Piresia je vymyslená krajina, používaná v Maďarsku pre výskum xenofóbie. pomerne veľké percento obyvateľov nenávidí imigrantov z tejto neexistujúcej krajiny... tu je to: www.last.fm/music/Piresian+beach

Tyranie Identity - Bezejmenné Siluety (2010)
Dan a Lucka z Orlové. gitara a dva hlasy. občas píšťalka, drumbľa, kazoo. úprimný, priamočiary a jednoduchý folk. texty sú podľa mňa geniálne, na nič sa nehrajú a pritom idú priamo k podstate vecí. český Naivefighters, bez srandy. koncom októbra mám tú česť odohrať s nimi krátke turné po Česku, nebude to naše prvé stretnutie a verím, že ani posledné. album je na stiahnutie tu: www.tyranie.amaru.cz/alba/bezejmenne-siluety/BezejmenneSiluety.zip

Tupak Amaru - Fuck The System... A co dál? (2010)
zase partička z Orlové. okrem toho, že prevádzkujú klub Futra, perlu normálnosti uprostred obludného sídliska, mastia sakra ostrý a hutný HC/punk s parádnymi gitarami. speváčka Blanka sa s tým tiež nemaže a celé to dokopy valí ako buldozér. radosť počúvať. texty, čo majú hlavu a pätu, sú samozrejmosť. plus hovorené intro naozaj od srdca. celý album dali na stiahnutie tu: www.amaru.cz/files/fuck-the-system.zip
do budúcna to plánujú vydať ako LP a myslím, že ešte stále hľadajú spoluvydavateľov na platňu - zbpunk@riseup.net

-------------

*šolichať - dorábať, opravovať, vylepšovať, piplať sa v niečom (elektrikársky termín - len dúfam, že Ďuri si z nás nerobil srandu)