5-way Split / DIY HC punk / Slovakia

začiatkom roka 2013 vyšlo vo virtuálnom svete splitko kapiel DxFxFx, Na Smiech, Paskuda, Strata Vkusu a Via Anima. pôvodne tam mala byť ešte jedna kapela, no po dosť nepríjemnej (ale podstatnej) diskusii sa obe strany rozhodli, že bude lepšie, keď spomínané splitko bude bez ich účasti. spoločné dielo si môžeš vypočuť a stiahnuť tu:  http://burinarecords.bandcamp.com/.

takmer celý rok som premýšľal nad fyzickou podobou nošiča, ale pri neustálom koncertovaní som nemal čas na dotiahnutie vecí. až teraz sa mi to konečne podarilo a pod hlavičkou BURINA RECORDS vychádza 5-way split ako DIY CDr, s (ako inak) ručne robeným obalom a ručne kresleným obrázkom na CD. súčasťou temného obalu sú aj vložené texty a preklady do angličtiny, takže môžete mať pekný darček pre neslovenských kamarátov a kamarátky. toto splitko sa dá brať ako malý dokument doby, výsek hudobných snažení v našom podzemí. obal s majákom tak trochu odkazuje na pôvodný názov splitka "Sami sebe svetlom" podľa piesne kapely Na Smiech, ktorý však bol v druhej verzii zamietnutý a split ostalo bez mena. dôležité sú predsa piesne.
cena cédečka je dobrovoľná, k dostaniu na adrese: klemodasa@gmail.com .

zastúpené spolky:
Dáša Fon Fľaša / http://bandzone.cz/dasafonflasa / http://dasafonflasa.bandcamp.com/
Na Smiech / http://bandzone.cz/nasmiech / http://nasmiech.szm.com/
Paskuda / http://bandzone.cz/paskuda
Strata Vkusu / http://bandzone.cz/stratavkusu
Via Anima / http://viaanima.bandcamp.com/

ASFALTOVÝ MRCHOŽRÚT

je piatok, 9.august 2013, na Ffud Feste v Seredi práve dohral Telefon a ja si idem len tak niekde oddýchnuť po super zážitku z týchto rožnovských Dead Kennedys. vtom ma zopár kamošov začne nenápadne unášať ku stanom, zakrývajú mi oči, tuším niečo nekalé a krásne, teplé slová Kuba z Tajmka si vôbec nepamätám, ale tuším kecal niečo o tom, že je síce lepšie byť sám ako v zlej spoločnosti, ale mám smolu, lebo sa v zlej spoločnosti pohybujem, či niečo podobné... alebo také nič nehovoril? a to je jedno. zrazu som v ruke držal darček darčekov - kartónový štvorec s desaťpalcovým vinylom vovnútri, s príliš známym obalom, s príliš známym bookletom a obsahom, a nechápal som. a nechápal som ešte dlho. ako prvé ma napadlo, že to je ďalší z Adrikových (Totalitarianism Still Continues) bootlegov, ako vydal materiál Boiling Point alebo Idiots Parade. ale nie, nič také. toto je iné. vinyl vydaný kamarátmi, ručne urobené obaly, svorka vlkov s nožnicami a lepiacimi páskami vedená pardálom Jugom, idem do kolien, kamoškovia všade naokolo, noc to pečatí tmou čiernou ako atrament, krstíme prestrčenou fajkou cez stredovú dierku na vinyle, lepšie už ani nemôže byť. celá táto akcia "Mrchožrút" trvala od jari a podarilo sa to hromadne predo mnou utajiť a pripraviť mi tak najväčšie prekvapenie. obal vinylu je ručne farbený a korešponduje s oranžovo-modrým streknutým asfaltom, či ako sa to povie. sám by som to krajšie neurobil a hlavne sám by som ani nemal peniaze a gule ísť do vydania Mrchožrúta na vinyle. eufória je nekonečná, tohtoročný Ffud Fest si zapamätám, už ani nemôže byť lepšie. uff.
dohodli sme sa, že to nebudem predávať s klasickými cenami, ale zas som to nechcel ani rozdávať a tým podľa mňa devalvovať ručnú prácu a úsilie všetkých rúk a hláv, ktoré na tom pomáhali. takže sme vymysleli dobrovoľné ceny, s tým, že všetky peniaze pôjdu do banku, z ktorého sa budú financovať podobné guerilla vydania v budúcnosti.
tak ako som stratil slová vo chvíli, keď som tú krásu dostal do rúk, tak sa už odmlčím aj teraz. a kto by chcel mať jednu z 300 vinylových krások doma, viete kam máte napísať.
ešte raz ďakujem kamoškovia!!!!

emo days

už dlhšiu dobu som nenapísal žiadny príspevok, aj keď podnetov k napísaniu mám viac než dosť. ako tak chodím hrať po tom našom krásnom svete, tak o zážitky nie je núdza. všetko to sem vypisovať nejdem, aj tak už meškám od augusta minulého roku. ale za poslednú dobu sa dobrých emócií nazbieralo naozaj vrchovato a už to nevládzem od samého šťastia uniesť. som síce nevyspatý, že by som dokázal prespať aj týždeň vkuse, ale stojí to všetko za to. čím viacej hrám, tým častejšie si kladiem otázku, či to má všetko význam, či odkazy, ktoré chcem posúvať ďalej, sú vypočuté, či to nie je zbytočné, atď. a vždy keď najviac pochybujem, tak ma dostane sila energie vracajúcej sa naspäť od ľudí. emócie sú silná vec. a bez kamoškov by všetko bolo o ničom. nezabúdajme, že aké si to urobíme také to budeme mať. tou poslednou kvapkou do hrnca zážitkov a krásnych časov boli uplynulé dva dni.

vedel som, že výjazd do Ostravy bude super, ale že až tak, som nečakal. jeden deň je málo, preto sa dohodli hneď akcie dve. najprv komfortne ako DxFxFx v Pláne B spolu s The Sensitives. na stredu slušná účasť podľa mňa a rokenroloví švédi klasicky milí a perfektne zohratí. a keď sa gitaristovi dodrbal buster alebo čo, tak až potom to pre mňa začalo znieť zaujímavo, spomenul som si na Regulations, Autistic Youth, Gorila Angreb či iné kapely, ktoré používajú takú iba jemne zbustrovanú takmer čistú gitaru, ale režú s tým celkom slušný hardkor pank. aj tých trápnych rečí o merchi bolo ku koncu menej a menej. tu som si uvedomil ako som si odvykol chodiť na "rokenrolové" koncerty a počúvať zavedené bláboly, muzike to podľa mňa vôbec nesvedčí, kazí to atmosféru. možno to beriem príliš vážne, alebo jednoducho nechcem strácať čas nepodstatnosťami. príjemný večer sa pretiahol do skorých ranných hodín a po krátkom spánku som si dal výstup na haldu Ema (dymiaci horúci kopec z odpadu zo šachty) a vyhliadkovú vežu radnice s Pájou a arabským týpkom. Ostrava má strašne, ale fakt strašne veľa zelene. keď sa k tomu primieša zeleň dymiaca, je to krása. na večerný koncert sme sa tešili ako deti. návšteva u E.T.ho a Kaji tiež súvisela s dietkom. a potom už hopsa do skúšobne Jeremenko. totálne plnohodnotný deň zakončený grilom, pivom, špekmi a trochou zimy. ale korunku tomu dal až koncert. účasť ušla, ale večierok o to lepší. ja som sa na večer celý deň tešil, aj keď žiadnu z kapiel som nikdy nepočul naživo, iba tak nejak som tušil, že to bude silné. hneď prvá MASSOLA ma odrovnala. Vik zo Sheeva Yoga na bicie a Áda na saxofón. nemožné popísať. ale bolo to kurevsky dobré. spojenie technickej hlavy (bubon) a free jazz srdca (sax). skús naliať roztavené železo na ľadovec. fakt maso. viac ako maso. doslova massola. potom sludge v podaní DIOS INJUSTO. máš rád Corrupted? nie? tak potom sa nemáme o čom baviť. a ty máš? no tak, kde si bol? Skuldovi ešte chýbala pomalá kapela, tak prečo si nezahrať v pocte Corrupted s názvom ich piesne a rovno aj s kaverom. plus niečo vlastné. no, a to sú dve piesne a koncert hotový. trošku by to bolo ešte dobré zohrať, zatiaľ taký lo-fi sludge, ibaže ja mám lo-fi rád. ale najväčšia pecka prišla až potom. myslel som si, že SMÍCH HYEN (po anglicky čítaj "smič hajen", haha) bude nejaké srandička krastová, ale zdrtili ma ako lis. dlho som hľadal ako to nazvať a nič iné ako hodne emo a hodne crust sa mi k tomu nehodilo. ale je to niekde inde ako všetky tie epické emo krasty podľa portlandskej šablóny. toto bolo brutal. Kristína maličká dievčinka, keď sa oprela do mikráku, tak som sa skoro posral. Skuldovi to tiež ide lepšie na tie škopky rýchlo ako pomaly. o strunových schopnostiach Máru a Páji nikto nikdy nepochyboval, a Herberta skinheda som videl prvý krát držať basu, bravo! a nejde ani tak o to, že to bolo super po hudobnej a textovej stránke, ale hlavne ten pocit a emócie, ktoré z toho trýskali, to bolo jak vybuchnutý hydrant. v ten obyčajný chladný štvrtkový večer proste všetko sedelo a ja som presne vedel, že kvôli takýmto chvíľam sa oplatí žiť. už sa mi ani moc nechcelo vyliezať z RBNSKom, ale dal som krátky set, obložený bustrami ako čerstvý hrob vencami. zaviezol som ešte ľudí do mesta, lebo sa hralo celkom dlho a zmeškali posledné busy, a plný dojmov som sa vydal do Stránskeho proti noci. ani neviem komu mám ďakovať za to, že zažívam všetky takéto krásne chvíle, zoznam by bol pridlhý. kto nezažil starostlivosť kamošov, punkové podmienky a veľké srdcia, ten to ťažko pochopí. a to isté platí aj o exkluzívnom víkende predtým na východe a predtým a predtým. trošku moc emo, ale čo už, keď to na mňa prišlo. a do toho mi prišiel mejl z Nepálu od Sareeny z Rai Ko Ris a vytrhnem z kontextu: "Do you know that you are an emo band?" hahaha. už končím tento svoj emo výlev a priklincujem to textom Naivefighters od Naivefighters.

Veď oheň v srdci máš nechceš byť otrokom
veď chceš mať kontrolu nad vlastným životom
a toto nezmenia
preto nás neznesú

My stále veríme že láska zvíťazí
stále sa smejem nad mocou peňazí
a toto nezmenia
preto nás neznesú

...že každý útok ich v posmech sa obráti
...že strach a násilie to na nás neplatí
lebo nás nezmenia
preto nás neznesú

Čo nikdy nezničia
čo nikdy nezkurvia
čo nikdy nezmenia
lebo to nevedia
a toto nezmenia
preto nás neznesú

Oni si život svoj len v čiarky rátajú
my stále máme to čo oni nemajú
a to nám závidia
preto nás neznesú

PS: celé písané za posluchu kazety Smích Heyn (díky Pája!). okoštuj http://bandzone.cz/smichhyen, ale koncert to nenahradí. 

Perfect Swimming Tour /august 2012/

toto tour nebolo nijako plánované a nazvané bolo tiež až  počas priebehu. stalo sa tak najmä vďaka kamošovi Sebastianovi zo Švédska, ktorý mi robil počas celého tour milú spoločnosť. zoznámili sme sa na Playfaste a po pár dňoch a vymenených smskách sme si naplánovali stretnutie na stanici v Žiline...

2.8.2012 Ružomberok / U Dubčeka / DxFxFx

na stanici v Žiline sa so Sebastianom skutočne stretávame a vezieme sa na Kryšpínovi v ústrety dobrodružstvám rokenrolových tulákov. pri Šútove berieme dve stopárky, ktoré márne lanárime na večerný koncert v ich rodnom meste. asi radšej chodia do nákupných centier na prechádzky. ale minimálne sme v nich posilnili túžbu mať vlastnú kapelu. aspoň dúfam. v Ružomberku som ešte nehral, ak nerátam Brigadu a políciou zrušený Kľemones. to sa ešte v meste nachádzali D Zmrds, ale tí sú už rozviati vetrom a časom. U Dubčeka je príjemne, s barmanom kecám o Primus (hral v Primus cover kapele), počúvame Brown Album a ja si pilne robím domáce úlohy z DIY. prídu starí zabudnutí kamoši Baja a Ranbo a posádka zo Žiliny tiež prekvapila jak facka od bezrukého. celý večer sa extra vydaril, nadránom sa šmochceme mestom ku Majovi Dubčekovi na byt, ideme v štyroch skupinkách, síce sme iba štyria.

3.8.2012 Revúca / Daka / DxFxFx

 budíme sa ako muchy, pomalé raňajky a ide sa na krásy kraja. najprv zanesieme vzácne a nadobytné chlasty typu Sailor Jerry či Absinth do baru, potom výlet na hrad Likavka. tu sa natáčal jeden z mojich najobľúbenejších filmov „Nič nekrváca večne“, skvelý sprievodca Majo nám ukazuje, kde sa rezali nohy. potom špacírka a kecačky o zašlých časoch, vojnách s náckami. je príjemné zistiť, že v minulosti sa vaše cesty už pretli, len ste o tom nevedeli. zakončíme to návštevou permakultúrnej záhradky. lúčime sa s Majom a hneď v meste berieme stopára Petra, zajtra ide na Ararat a vykľuje sa z neho filmár horských filmov a makač na helikoptérach. my dvaja so Sebastianom neudržíme svoju vášeň pre vodné plochy na uzde a hneď sa hádžeme do Liptovskej Mary. na pláži iba my a černošská rodinka. Peter mi z diaľnice menuje všetky tatranské aj iné štíty, tak som chvíľu múdry ako balón. škoda že Sebastian to prespal, chcel som mu ukázať naše miniveľhory. Petra hádžeme až do Spišskej, je to síce zachádzka, ale dobre sa s ním kecalo a aspoň môžeme ísť absolútne rozbitou cestou cez hory a šmaríme sa aj do Palcmanskej Maše. studená podobne ako Liptomara, snáď ešte viac. naše homokúpanie na Adama zakončujeme ukazovaním holých rití fízlom a už frčíme do Revúcej. jednoznačne aj kvôli takýmto perfektným dňom milujem turné. piatkový večer má jasný scenár. rozložím, nazvučím, zahrám, roztrhnem strunu, vymením, zahrám, pokloním sa a oddávam sa radovánkam. Žužu spravila skvelé zapekané zemiaky, Vajčislav s Wrbom to skvelo zorganizovali, Ľubo totálne prekvapil účasťou a ostatní udivovali pivami a rečami. trochu ma akurát mrzí, že v malom mestečku sa asi nedá vyhnúť náckom v bare. ono sa ľahko brojí vo veľkom meste, kde má každý svoj podnik, ale tu sa pozná každý s každým a vlastne niekedy podľa rečí ani nie je jasné, kto je kto. toto je ináč celkom fenomén Slovenska, do akého som sa vrátil (resp. som to predtým až tak neregistroval), že rasizmus prenikol úplne všade a čo je najhoršie, nikomu to nepríde divné (OK, aby ma zase niekto nechytal za slovíčka, je to „anticiganizmus“, to však nič nemení na veci, že je to scestné a choré). lokál opúšťame a na akomsi byte sa pokračuje v mulate do rána. nechápem ako uprostred tej kalby mohol Sebastian nerušene spinkať.

4.8.2012 Košice / Collosseum / Supraphon Family, Wynston Smyth, DxFxFx, RBNSK, Sebastian

po krátkom spánku som ešte nafúkal pochopiteľných 1,9. takže pekne pomalé a veľké raňajky a aj tak som radšej nechal krútiť volantom Sebastiana. pri ceste hneď za Revúcou vodná nádrž. miestni jej hovoria Fliper a odrádzali nás od siníc. čľapkáme sa so Sebastianom v neuveriteľne teplej a žltej vode a nedôverčivý pasažier Ľubo nás pozoruje z brehu. tu vymýšľame názov Perfect Swimming Tour, lebo je to ozaj perfektné a hodne vodné. za kopcom výstrely ako za vojny, vraj je tam strelnica. naskakujeme, míňame banské závody a už sme v Čučme, najundergroundovejšom mieste na svete. tu sa odohrali neuveriteľné koncerty Kľemones, Disident, aj moje. vchádzame do malej miestnosti, kde sa to všetko kedysi odohrávalo, spomienky ma zavaľujú ako deka, Oľga od rána vyvárala guláš, kecáme o platniach, pojedáme, privezieme vodu zo studne, proste bežná sobota. lúčime sa a vyrážame do Košíc. naslepo nájdeme Collosseum. už som tu hral toľkokrát, že by to bola hanba nenájsť. (čo keby som nabudúce už hral aj niekde inde, boha?) ponosíme veci hore pod plafón, najeme sa, pozrieme si impro-power-violence skúšku (rýchlu a našťastie krátku) a čakáme na hostí. dnes pán vydavateľ Adrik oslavuje svoje narodeniny a vymyslel si malý festival netradičných stopovacích rozmerov. každá „kapela“ hrá na inom „pódiu“ a publikum sa presúva. gordický uzol koncertného labyrintu rozotnem gitarou ja a uprostred môjho setu sa predstaví aj Sebastian. ako pravý a živý Švéd poteší najmä akustickými crustovými prerábkami Mob47, Anti-cimex, hymnou Statet Och Kapitalet a zakončí to Against Me ešte z čias keď sa to dalo počúvať a rovno mojo obľúbenou Baby, I am anarchist (aké je to príznačné, keď teraz Against Me spievajú I was a teenage anarchist, hahaha). dokončím set a publikum sa presúva na druhý stage, kde šumia Supraphon Family. bolo to super, ale podľa mňa málo hlasité. keď noise tak riadne nahlas, nie? musel som sa pchať až úplne dopredu, aby som mal z toho aký-taký pôžitok. hneď vedľa za dverami v skúšobni bol tretí stage, kde to rozbalil oslávenec so svojou špinavou bandou Wynston Smyth. v totálnej tme totálny bordel. lietali vlasy, ruky, nohy, sliny, kliny, hliny, uf. ale konečne crust s dobrými textami a nie o bombardéroch cez kopirák. narodeninovú párty zakončuje Rübäniskö. dementi zase z hôr nezliezli, v turistickej sezóne majú plné ruky práce s turistami, takže som to zakončil namiesto nich ja. s bustrami som nedal nikomu šancu. riadny chaos to bol, újeby na nebi, pivo sa chrstalo do ksichtov, kto neodišiel oľutoval. nadmieru spokojný som bol s týmto vojnovým stavom. bol aj nejaký pokus o afterparty, ale ľudia akosi nemali chuť a ani z platní nič nebolo, čo som bol aj rád, lebo sa mi nechcelo púšťať. taxíkom sme sa nadránom doviezli na sídlisko a šup do perín. ráno polievočka, Adrik nám ukázal záhradku a potom kúpačka na Bukovci. boha, toto tour iba samé záhradky a kúpanie, paráda. Sebastiana som zobral do Stránskeho, cez týždeň sme urobili výpravu do Malej Fatry (jeho rekreačné fotky v tričku Discharge na holiach sú čistá bomba) a potom hybaj na juh.

11.8.2012 Sereď / Kemping / Ffud Fest III.

pre Ffuďákov som pripravil prekvapenie a nacvičili sme songy s Evkou a Michalom z Ilúzie. s nimi som sa aj doviezol na miesto činu. v žilinskom ghette som rozložil stan a započal nekonečné rozhovory so známymi. nestíhal som všetky kapely, tak naskicujem iba tie čo som zachytil. Na Smiech z Revúcej bomba, mix HC/punk s ultrarýchlym melopunkom a do toho thrashové bicie a politické texty, mne sa táto kombinácia veľmi páči a chalani naviac vedia perfektne hrať. metalcore/chaosHC Rats Get Fat to rozbalili vo veľkom štýle, sú to starí harcovníci a je jedno akú kapelu pozliepajú, na pódiu to žije, všetci lietajú ako draci. Foolish z Francúzska v pohode, Mordynga z Poľska ešte lepšie, temný a ťažkotonážny náklad. to bolo všetko v prvý deň.

spím a pripravujem sa na obed, kedy to s mojimi kumpánmi odpálime. pridal sa aj Sebastian na fúkacej harmonika a na konci aj Nina so spevom a bolo to. prišiel som však na to, že musí byť strašne ťažké so mnou hrať, lebo neviem držať rytmus. ale ľudí sa tam nakopilo ako na jarmoku, keď Ragan predáva podrážky, klobúk dolu priatelia. zase som okukol Wynston Smyth, dobré ako pred týždňom, aj keď skúšobňa je skúšobňa. Heartbeat nebol moc podľa môjho gusta, ale ich inkarnácia 9th Life ma bavila viac, síce metal nemusím, ale tu ma práve tie metalové pasáže a krutý Ninin spev bavili najviac. fastcore komando z Maďarska FxAxSxTx rozstrieľali aj ich predskokanov, známejších Crippled Fox, ktorí asi nemali svoj deň. potom sa kruto venujem toboganu, až tak, že si zoškriem bachor aj bedrá. síce je to spoplatnené, ale za jedno evro na deň, hybaj het do víru točitej vody. večer ešte vzhliadnem skvelú Ilúziu, s ktorými si strihnem jeden môj song a potom ujdem ku stanom, lebo Argies tak to sa nedá. kde sú tie časy, keď to bol dobrý pank z Argentíny, teraz sú to už iba karikatúry samých seba a Clash. Zeměžluč zato stoja zato. videl som ich hádam stokrát a nikdy nemali zlý koncert. punk čo ám hlavu aj pätu a síce hrajú furt to isté, je to ako víno, stále lepšie. potom sa porúčam do stanu, kde Strapo, Denisa a ešte jeden DJ púšťajú punk a už z neho nevyleziem. balia sa špeky a tancuje sa, občas síce sám, ale to je môj dnešný mikrokozmos a nič iné ma nezujíma. keď vyleziem do temnej noci, akurát stihnem Kumuru, cez deň som ešte videl Ferovu druhú kapelu Sound Of Qualm a celé mi to dalo strašne krásny zmysel aj spolu s Ffud festom samotným, ľuďmi okolo a muzikou, čo mám rád. je to tak, najlepší festival na Slovensku, možno aj viac. a nepokazili to ani akýsi zbabelci nadránom, čo zbili samého chlapca v lesíku, budaj by ich parom skáral, trestná výprava sa končí, ešte s Radkom a novými majiteľmi Kempingu bilancujeme a potom už iba ranné rozhovory s Vojtom v dodávke. spím asi dve minúty a už aj fachčíme smerom na sever. o rok zas, to je hádam jasné...