nasratí nihilisti z Rúbaniska sa na koncerty nevydávajú často. vlastne oni sa na koncerty nevydávajú vôbec. všetko musím za nich robiť ja. tak sa neni čomu diviť, že ma to furt nebaví a v tomto roku som ich zastupoval iba v auguste na jednom minitour. omrzelo ma hrať len tak nasucho, tak som si na pomoc zobral bustre. a keďže to bolo prvýkrát v živote, čo som niečo také používal, bol to pekný bordel. Booster Bordel King bol stvorený.7.8. - Starý Smokovec - Casa Dolce (+ Mondo Gecko (IZR), TOML, Bullboxers)
deň na koncert ako stvorený, čiže nedeľa. poobede na žilinskej stanici stretávam akéhosi gitaristu Šamana z Česka, vracia sa z Terchovského festivalu, kde hral a pokračuje v staničnej reštike. prichádza aj Kešo po včerajšej svatbe a ja som po koncerte, takže stav nás všetkých troch je nalomený už na začiatku. Šaman vyhráva zlé hity od Oasis a ešte horšie české country. ja mám na takéto vražedné typy asi magnet a slabé srdce ich odohnať. konečne nám ide vlak a lúčime sa so Šamanom od spievania a piva celým červeným jak paviánova riť. vo vlaku zase stretávame utrápeného a zaľúbeného Majkyho, našťastie je to strejtedž, takže s ním naša anabáza nenaberá príliš urputné otočky. zato v tatrách je veselo. najprv zahrám ja svoj buster bordel, niektorí nemenovaní sú znechutení, iným to nevadí až tak. ja som pekne načatý, takže to nevnímam nijako extra zle. čím viac ľudí naseriem, tým lepšie. Rúbanisko má byť o zlobe a tak musia padať hlavy. Bullboxers hrajú Adicts a Zónu, zmiešané a cez kopírák, to ma akosi nebaví. nový program TOML ma baví o hodne viac. dokonca ani Kubo nejako extra nehádže tie svoje niekedy pre mňa nepochopiteľné bomby. na záver židoboľševici z Izraela, treš-fast-pank Mondo Gecko. ľudí na celom koncerte veľa nie je, ale miestami zveríme ako napajedený a hladný zverimex. chlapci kapelníci nepochopili moje núkanie hroznových cukríkov cez koncert, ale ani sa im nedivím. veď keby vám niekto cudzí a divne sa správajúci počas murmaja cez koncert ponúkol neznámy biely cukrík asi by len máloktorí z vás výskali od radosti a žrali cucu po kilách. píšem máloktorí, lebo viem, že aj takí by sa našli. aj vonku pred klubom sa hralo divadielko, tentokrát jeden z aktérov bol bojovník Fliper, horúce opité hlavy. údajne stratená tráva sa nenašla, tak buď som blbý, alebo si niekto pekne užíva, nech mu dym slúži. zobudil som sa dole na gauči, presunul som sa hore do miestnosti, ktorá ešte nikdy nevidela slnko a dospal som. kutica bola plná papierového snehu, podľa toho súdim, že tu bola včera veliká sranda. po pár vyslobodzujúco-zotročujúcich pivách sme sa naveľa naveľa vybrali do Roháčov. prespali sme na Žiarskej chate a na druhý deň dali takú nemastnú-neslanú nič moc túru, počasie ale pekné a aspoň že sme videli kamzíka.
11.8. Žilina - Chill Out (+ Not On Tour (IZR), Unattended Funeral, special-TOML)
na druhom koncerte v rámci roztraseného turné hrám v rodnej žiline s ďalšími izraelčanmi. tentokrát je to taká melo-punk-banda so ženským spevom a znie vo velice pekne a nasrato. chlapci z TOML to vychválili do samých pekiel, lebo s nimi hrali na izraelskom tour. predpríprava prebehne na akejsi terase. kecáme s tatrancami o včerajšom koncerte, ktorí mali v Ostrave a o tom ako Dano dezertoval na Brutal Assault pozerať Lemmyho. dnes teda chystajú niečo špeciálne s izraelským bedňákom. no som zvedavý. to už volá Peco, že mám prísť a hrať. tak idem a hrám. buster už používam s rozumom a je to lepšie. dneska nie som až taký zlý. nemôžem byť stále, bo by mi deti krivo šťali. po mne ide ale zloba najčernejšia Unattended Funeral, čiže tri štvrtiny z Boiling Point. normálne vidím na ľuďoch, že sa toho boja a nevedia čo majú čakať. Kubove nečakané výpady do publika a hrôzovláda powerviolence so sludge pasážami masakrujú ľudí a obligátny polkruh sa nesmelo vlní. asi najväčšie zlo, aké som od chlopakov zažil. v kombinácii s hip klubom to vyznelo ako perfektná odpoveď na všetko moderné a in. paráda. hlavné jedlo sú ale Not On Tour z obrezanej krajiny. ich názov vznikol tak, že všetci ich kamoši boli niekede na turné a oni sedeli doma, tak si založili z jedu kapelu a nazvali ju tak ako ju nazvali. a ani sa nenazdali, už sú na turné aj oni a oxymorón je hotový. traja šťúpli chlapci a jedna dievčina za mikrofónom dajú pekné intro a potom celý klub rozomelú na padrť. majú očividne radi svižný rýchly tvrdý melodický punk. ženský pološkriekaný vokál tomu dáva ešte väčší atak. veľmi sympatický výkon, človek má chuť triasť hlavou, skáskať, dupať, všetko naraz. aspoň ja si to užívam naplno. až tak, že po jednej zrážke so speváčkou sa mi dačo ulomí zo zuba. jedinou chybičkou je, že hrajú akosi dlho a ku koncu sa mi zdá, že tých melodických neopunkových bombíc tam je akosi veľa a odchádzam na pivo. plejlist si dali neprezieravo za seba na stenu, takže každý môže vidieť, koľko songov ešte bude nasledovať a aj to ma inšpirovalo k odchodu. vraciam sa až keď sa pred ľuďmi zmietajú od pol pása holí tatranci spolu so sľúbeným izrealitom za basou a fliaskajú do ľudí covery. TOML, Ramones, Black Flag. dobrá kombinácia. čím ďalej tým viacej milujem rýchle a krátke koncerty. a toto bolo perfektné. síce moc nemusím keď kapela hrá covery, ale chápem, že dnes to bola špeciálna príležitosť a nutnosť a hodilo sa to. po koncerte monštruózna všekapelová fotka a môže sa ísť domov. veď zajtra sa aj tak všetci vidíme na Ffud Feste.
13.8. Sereď - Kemping (Ffud Fest)
do Kempingu, sereďského pankového svätostánku, dorážame už v piatok, aby sme sa riadne zžili s miestnou atmosférou najlepšieho slovenského letného festivalu. pre mňa je to zároveň jediný festival, ktorý spája to najlepšie z hudby a zároveň, na ktorý som ochotný zavítať so svojou nechuťou ku veľkým akciám. proste ideál. rozkladám distierko, zašívam si gate a kecám s príchodzími. z prvého dňa mi rozhodne najviac utkveli v hlave Hexis z Dánska, ktorí pomixovali depres harkór a čorny metál a má to atmosféru ako dvadsať nasratých upírov v centirfúge. no a ešte netaktná Kvasova poznámka o tom, že Krivoš je borec a Verča je kurva. každopádne JPN prilákali na svoj kino-kvak-pank pomerne dosť ľudí. ostatné zážitky sú celkom chaotické a klasicky ffudovské. vydržím sa takto zabávať až do bieleho dňa a po krátkom šlofíku (resp. spal som vôbec?) idem na pódium ako prvá položka dnešného zábavno-kultúrneho programu. tam, kde nestačia hlasivky, vypomáha buster a kde nestačí buster, ani smrť nepomôže. a to ma ešte čaká spievanie s Kľemones. Flejmov prekecám s kľemovcami a už sme aj na svahilskom pódiu. jediná punkrock kapela medzi tvrďárnami, ako ľalia medzi tŕňami. vypľúvam dušu a liečim sa na tobogane. vlastne tobogan sa stane mojim útočiskom, obsesiou a láskou zároveň na celý zbytok pobytu. pretoboganujem dizbítový Massmord, pavrsladž Unattended Funeral (ten sa obzvlášť hodil ku spúšťaniu), TOML s náhradným basákom. Rapsöd si pripravili prekvapko a zahrali jednu pesničku od Rúbaniska. tak a je to tu, prebratá pieseň od neexistujúcej kapely, mierne cimrmanovské, hehe. ale nemôžem povedať, že by som nebol rád, práve naopak, je to pre mňa veľká pocta a konečne môžem počuť ako by to znelo s kapelou. Not On Tour očarili hádam každého, istým spôsobom aj toho debila, čo obťažoval speváčku, ako som sa dozvedel po koncerte. platne a tričká tejto kapely išli pekne na dračku, jeden vinyl s dievčinou na letisku mám aj ja. ďalšie kapely, čo ma rozdrtili boli Ilúzia s neuveriteľnou podporou publika a psychoši Vocatio Interna. ale králi večera boli u mňa MacGyver. videl som ich prvý krát konečne naživo a nečakal som takúto melodickú a zároveň ostrú porciu nefalšovaného punkrocku, hocičo ma nebaví od začiatku do konca s takou intenzitou ako oni. Killanation išlo úplne mimo mňa, to už lepší bol MC Broko, ktorý podobnú srandu zvládne aspoň sám. všetko to zapichli neplánovaní Möbius s dvoma songami iňťošského doomu, výborné ku záverečným práskom s Milanom pred spaním. druhý deň som sa zotavoval kde inde ako na tobogane, keďže ma čakala dlhá cesta autom.
19.8. Vendryně - Vápenka (Albánský DIY Fest)
po dlhej dobe idem na koncert vláčikom. sadnem si romaticky na chodbičku do posledného vagóna, hrám si na gitare a sledujem koľajnice. naháňame búrku, búrka naháňa nás, selanka. v Třinci vystúpim do totálnej smršti, kvapky šibú vodorovne, blýska sa ako v Cannes na červenom koberci, skrývam sa v nevábnej stanici a v smradľavom bufete si kupujem to, čo sa tu hodí najviac: najlacnejšie čučo. tetka ma chcela dvakrát ojebať, dvakrát som sa nenechal a dvakrát som sa na tom pobavil. kto ostal nasratý bola prekvapivo ona. namiesto ospravedlnenia za mnou gánila a čosi zlostne mrmlala popod žlté fúzy. lokálkou sa veziem do Vendryně a potom šlapem pešo. búrka zúri nad hraničnými kopcami s Poľskom, kam mám namierené. potrebné občerstvenie pivkom v Čitárni a potom zase pešo dál a dál. zrazu pri mne nakrivo zastaví fáro. zostrelený chlapík z krčmy ma chce zviesť do Vápenky. jasná vec. ten kilometer bola cesta smrti. prudko vpred, prudko stop. a to sa opakovalo často a v šokujúcich momentoch. sme pred bránou. vystupujem z auta zabijáka a bozkávam zem. hneď za bránou Valáškova bludná falafelárna a v nej Martin, Strapo a Janek. bez váhania sa skladám a popri kope rečí konzumujeme staré overené pochutiny tekutého a šušťavého charakteru. celý program je posunutý o dve hodiny kvôli búrke, takže asi nezahrám. Albánec má hlavu v smútky, ľudí asi 50, čo je na fesťáčik žalostne málo. motohlavový revivalisti Örgäsmätrön, böli celý nesvöji, hehe, málo dvojbodiek chlapci, málo dvojbodiek. ale nám s Houmim aj tak stačilo. ešte som kukol trubačský tvrdopunk The Neunikneš, ale mali to akési neúmerne nahlas. keď dohrali kapely, na špeciálnom Falafel stage som zahralo Rúbäniskö. nápad Martin, realizácia ja. buster nebol možný, ale aj tak šme šebe pobaveli. jogurtový warpaint preští každého cemného metalistu. a do rána už iba pivá so Strapom a s rakúšanmi Selfish. opakuje sa situácia z Ffudu. akosi sa mi nepodarilo spať, takže vidím prvú kapelu soboty, poľské dou Halt a idem si ľahnúť. o dve kapely ma už aj budia, že mám ísť hrať. to sa nerobí. teplo jak dva metre od pekla. ale dám im plným priehrštím. Selfish moc melopunk, zato Rozpor ma baví, vidím ich asi po siedmych rokoch a je to neuveriteľné, ale akosu zhudobneli. Ilúzia ani nehovorím, to je už hádam solídna klasika. potom prestávam sledovať muzikálne dianie a po pár chvíľach strávených v družných rozhovoroch sa unavený porúčam. vlaje biela vlajka a ja odfukujem vo falafelových záhonoch. nedeľa však tomu dáva korunku. vyspatý som za dvoch, takže sa zavčas rána stretávame s festivalovými muchami pri stánku a rekapitulujeme. každý asi vie ako sa rekapituluje, nakoniec sa veziem s Hanysom, Hankou, Harym a jeho synom do Havířova (zabudol som ako sa volal syn, ale verím ža na H). pohostia ma a frčím na vlak. Buster Bordel King minitour je za mnou. pre tento rok Rúbäniskö vykonalo svoju dávku zloby a temné sily sa môžu opäť stiahnuť do hlbokých lesov. temnú noc!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára