ešte v Anglicku som na svojom novom nahrávatku zosmolil ďalšie EP, tentokrát konečne v slovenčine. volá sa to "Mrchožrút EP" a je to na voľné stiahnutie na www.dasafonflasa.bandcamp.com a tiež ako DIY CD. plánoval som poľské turné a preto som chcel mať niečo pri sebe, s čím by som sa mohol prezentovať a látať diery v cesťáku. keď som došiel na Slovensko, mal som dva dni na to, aby som sa pobalil, urobil k EPčku obal, namnožil, napálil dostatok CDčiek a všetko to dal dokopy. samozrejme, že som to nestihol, ale veď na turné bude času dosť.
17.10. Žilina - Bullwar Pub - La Casa Fantom, Möbius, DxFxFx
všetko začalo v pondelok v rodnej Žiline, kde sa spojili dve turné. to moje a turné nórskej kapely La Casa Fantom, ktorá brázdi európske kluby už neviem koľký krát a ich turné trvá kapánek dlhšie ako to moje. ale pomaly chlapci rastú, ako hovorí náš múdry kľemobubeník. Žilina je celá protiparkovacia, takže všetko musím nosiť hodný kus. a mám so sebou celú výbavu, pretože nóri majú akési špeciálne ručne robené aparáty a nepožičiavajú ich. čas do začiatku koncertu a do príchodu prvých kamošov využívam na robenie CDčok. pomôžeme fantómom s ich špeciálnou aparatúrou, ktorá je špeciálna hlave tým, že je toho strašne veľa a ťažké, aj keď sú iba dvaja. potom ako postavia bedňové novostavby sa idem zapojiť a začnem hrať. krátko, smutne, na začiatok fajne. po mne doomová potopa v podobe Möbius. dnes to pozorujem na pol ucha od baru, ale to mám iba takú náladu, lebo inokedy si ich sety celkom úžívam. dnes sa mi zdá, že hrali iba jednu pesničku, ale to je pri týchto srandistoch vždy ťažké určiť. nakoniec ide La Casa Fantom. basa a buben a dva mikráky. dredatý basák hrá iba v ponožkách a tour-smrad sa šíri až zadúša. bubeník vyzerá ako smrtkino jednovaječné dvojča. nasadenie je raketové, ako to už pri zahraničných kapelách býva, ale bez toho aby to bolo silené. síce sú len dvaja, ale o to väčší hluk sa snažia robiť a darí sa im to vynikajúco. turbomašina miešajúca crust, HC/punk a dosť veľa blackmetalu, väčšinou ťažkotonážne náklady a úbíjajúce rytmy striedané temným tukatutura. jemná pučenica pred kapelou je spôsobená najmä návštevou z Čadce, ktorej ožranské kreácie občas organizátori nezvládajú. no srandy kopec. párhlavý dav si vypýta prídavok a tak duo spotenec a smradľavec dajú ešte jednu mordu na plné hlasivky a svaly. vyčerpávajúca show, ako pre nich, tak aj pre mňa, malo to silu desať tonového mažiara. všetci sa navzájom porozlučujeme a ako osobný taxikár poslúžim ujovi Peťovi na jeho ťažkej ceste ku frajerke. dnes ešte spím doma, od zajtra už budem využívať kto čo ponúkne.
18.10. Frýdek-Místek - U Černého Kocoura - Kujóni, DxFxFx
poobede naložím Kryšpína a spolu so Zuzou vyrážame na jedinú českú zastávku na tour. chvíľu blúdime, ale po telefonáte nájdeme byt kamoša Jakuba. okrem jeho frajerky Magdalény a malého Vojta nás čaká čerstvý prírastok do rodiny, malý Honza. tvári sa celkom ako dospelák, tak akosi príliš dôstojne a rozumne. až sa nám zdá, že je to dospelý človek prevtelený do malého novorodeniatka, taký má premúdrelý pohľad. sme aj celkom radi, že nič nehovorí, lebo kvantovú fyziku od novorodenca by som asi nezvládol. presúvame sa do hospody U Černého Kocoura, ktorú každý emancipačne volá "u kočky". ponosíme veci do hornej miestnosti, kde sa bude hrať a popíjame pivko. je utorok, takže návštevnosť rekordy netrhá. ale to ani nikto nečakal. Kujóni sú spolok trampský, preto si vždy ako kulisu a lepší pocit stavajú stan, robia oheň a po ceste do krčmy sme museli kupovať aj špekačky. samotná príprava scény vlastne zaberie dlhší čas ako samotný koncert, ale je to podstatná časť vystúpenia a bez ohníka neni trampov. v Kujónoch spojili svoje sily a úchylné trampské chúťky Jakub Tichý a Ondřej Turoň. hrajú nefalšovaný vykopávkový český folk a až na dve-tri piesne mi to príliš nesedí. človek sa na tom zasmeje raz, ale druhý krát už menej. omnoho viac ma bavia piesne Jakuba, keď hrá sám a Ondřeja detto. každopádne najviac ľudí sa tam zdržovalo práve, keď hrali oni dvaja, predsa len češi majú to trampstvo v krvi, a potom odišli preč, keď som mal ísť ja. už bolo aj dosť neskoro na robotný deň. už pred hraním som sa necítil vo svojej koži, preto som využil aktivitu zhuleného Adriana z Crooked Beats ako uvádzaciu nárazníkovú zónu, ale nepomohlo mi to. svoj set som si odohral, no dnes mi to vôbec nechutilo a nehralo sa mi akosi dobre. iba som čakal, kedy zahrám dostatok piesní na to, aby som mohol so cťou skončiť a aby to nevyzeralo ako zbabelý útek. myslím, že by si to aj tak nik nevšimol ale nemôže byť každý deň super a dúfam, že som si týmto pádom odohral svoj najhorší koncert na turné. aspoň, že mali výborné čapované pivko blízkeho lokálneho pivovaru. Kryšpínovi naložíme veci do kufra a necháme ho pred krčmou. dúfame, že to do rána prežije. človek ja strašne paranoidný, pokiaľ sa jedná o parkovanie auta. aj keď si myslím, že pred barákom je šanca vykradnutia taká istá. presunieme sa do bytu, zhltneme dáku minivečeru a keďže na druhý deň sa ide do roboty a byt je plný malých stvorení, neponocujeme a ulíhame. aj my chceme vstať skoro, lebo nás čaká presun do Krakowa a iné prícestné plány.
19.10. Krakow - Ekobistro Papuamu - DxFxFx
vstaneme v predškolskom čase, v pokoji sa naraňajkujeme a vystrojíme chlapcov do roboty a do školy. pobalíme zvyšní veci, Magdaléna nám ukáže kadiaľ sa ide do Poľska a ideme preč. Kryšpín je v poriadku, vydávame sa na zahraničnú odyseu. kde tu trošku zmätkujeme, keďže nemáme mapu ani navigačné, ale keď sme v Poľsku kdesi zle odbočili a motáme sa po dedinských cestách, asi je čas niečo s tým urobiť. len tak podľa chabého orientačného zmyslu dojdeme na nejakú väčšiu cestu a zakúpime automapu. odvtedy to už ide ako po masle. väčšinou sú tu fajné diaľnice alebo rýchlostné cesty, iba keď sa dostanete mimo nich, tak na stupnici ciest poskočíte o dve-tri triedy nižšie, takže výmole, jamy, úzke cesty a traktory sú zrazu všade. na všetky diaľnice však nejdeme, lebo niektoré úseky sú platené. ale dá sa to v pohode obísť po veľmi dobrých cestách. jediné, čo môže kaziť pôžitok sú všadeprítomné kamióny. buď príliš pomalé, alebo príliš rýchle, podľa toho či sú pred vami alebo za vami. tesne po obede parkujeme v Oswiecime. ešte sme tu nikdy neboli, preto využijeme príležitosť pozrieť sa na dno ľudských dejín. je zbytočné a bolo by nevýstižné tu popisovať svedectvo, ktoré sme videli, mal by to vidieť každý. nekonečné šialenstvo premenené na realitu. snažil som sa preniknúť do myslí tých, čo to páchali, doteraz si s tým neviem celkom poradiť. predtým som si myslel, že je to taká trošku morbídna turistická atrakcia, ale keď tam človek vstúpi, tak to naňho doľahne a podľa mňa ani to celé nie je schopný pochopiť. je to príliš veľké a choromyseľné. bola to naozaj továreň na smrť, s absolútnym odosobnením a kruto pragmatickým prístupom, všetko bolo geniálne premyslené, každá sekunda bola degradáciou ľudskosti, zdravia a všetko smerovalo k jednému cieľu, ku smrti. a všetko je zdokumentované ako v najstrašnejšom múzeu. nepredstaviteľne desivé a skľučujúce. ešte aj počasie nám prialo a zamračený studený deň všetko bez milosti podčiarkoval. na prehliadke sme stretali početné skupiny židov, dákych pankáčov (podľa mňa to bola kapela na turné, čo sa tu tiež zastavili) a na konci sme stretli dokonca jedného skinheada (!). vypláchnutí nasadáme do auta a valíme smerom na Krakow. bez mapy mesta sa noríme do centra a len tak podľa toho, čo si pamätám z internetu hľadáme klub. realita ja samozrejme zložitejšia ako úhľadné mapy s názvami ulíc na obrazovke. okrem toho je to čulá večerná doprava a treba reagovať každú sekundu. akosi sa domrvíme do chcenej štvrti a potom už necháme hovoriť domácich. iba dva krát sa pýtame a sme na správnej adrese. dnes nehrám v klasickom klube, dokonca ani v krčme, dnes je to vo vegetariánskej reštaurácii Papuamu. ešte tam nik moc nie je a neviem či vôbec niekto príde. dáme si čaj a kvas a čakáme na Wyraka, ktorý to dneska organizuje. prichádza týpek, ktorý mi pripomína Miňa Hodasa a ako neskôr dobre poznamenal Mazi, že vyzerá trochu ako mimozemšťan. dáme si výbornú vegánsku papu a pomaličky prichádzajú ľudia. a jednu návštevníčku dokonca poznáme, kamoška Iwona sa zjaví zničohonič a síce tvrdila, že to nestihne a potom tvrdila, že musí ísť preč, ostala nakoniec skoro na celý koncert. dlho sme sa nevideli, tak bolo o čom klábosiť. reštika Papuamu je celkom nová a maličká a taká mierne kockatá, čo nebudí dojem dobrej akustiky. v podobnom priestore som ešte nikdy nehral a aj ja som tu ako prvý živý hudobník, takže obojstranná premiéra. keď sa nazbieralo dostatok ľudí a čas pokročil, zapol som svoju aparatúru a predviedol svoj historicky prvý koncert v Poľsku. prvý je vždy len jeden a tento bol skvelý. bolo to veľmi komorné, milé a aj akustika bola nakoniec prekvapivo skvelá (ale čo ja viem o akustike, ja som diletant, mňa nepočúvajte). zaznel aj cover od Brigady "Polak Slowak". po koncerte sa nikto nikam neponáhľa, sedíme pri stolíkoch a kecáme o všetkom možnom najmä so zhovorčivou majiteľkou reštiky. prekladáme srandovný názov jej podniku do slovenčiny, znelo by to asi ako papa-hama. okolo je stará industriálna štvrť Krakowa, rovno cez cestu je bývalá Schindlerova fabrika, teraz je tu kopec múzeí a univerzitné priestory, čiže klasická záslužná snaha skultúrniť staré priestory a mnoho umeleckých zásahov, hotových aj plánovaných. nadíde čas a poberáme sa preč. ideme spať na byt na akési sídlisko ku Wyrakovmu kamošovi Matúšovi, ide s nami ešte Cychy, ktorý je ozaj celkom tichý. Matúš je kuchárom vo vegetariánskej reštike a čaká nás plný wok perfektných nudlí s omáčkou a geniálnym domácim pestom (petržlenová vňať, citrón, cesnak, olivový olej, rozmixovať a používať na hocičo). pomaličky popíjame vínko a rozoberáme všetko možné. Wyrak slepý na jedno oko, všade so sebou nosí jednorukú plyšovú opicu Mr.Monkey a je momentálne bezdomovec a pritom všadedomovec, taký ten klasický pankový organizátorský všadebol. Cychy je študent geografie a veľmi pokojný a vtipný chalanisko. Matúš je furt usmiaty hromotĺk, výborne varí a chce mať svoju vlastnú reštiku alebo farmu. celkovo sú to strašne milí chlapci, žiadny napózovaný hardkor a ťažká forma, smejeme sa na normálnych veciach a kecáme o obyčajných životoch. na dobrú noc idú chlapci kukať dáky film. je už síce neskoro, ale dám si to s nimi. volalo sa to Fighter a ani neviem, o čom to bolo, lebo som väčšinu filmu preklimbal. Zuza bola múdrejšia a išla spať rovno.
20.10. Krakow - Kawiarnia Naukowa - DxFxFx
dnes je day-off a máme na programe mesto. ráno rozvezieme chlapcov a parkneme to pred Papuamu, je to zadarmo, blízko centra a jediné miesto ktoré poznáme. Wyrak s Cychym majú veľmi zaujímavú prácu. striedavo sedia pred akousi bývalou budovou jazykovej školy a posielajú ľudí, ktorí prídu na starú adresu, na novú adresu. asi by to nestačilo nechať tam napísané, veď osobný kontakt je vždy viac a vzniknú tak nové pracovné miesta. prejdeme mostom cez Wislu a sme v starej židovskej štvrti Kazimierz. plno krčmičiek, butikov, obchodíkov, úzkach uličiek. dáme aj hrad Wavel, všelijaké staré opevnenia v meste, obrovské námestie a potom len tak blúdime. tohtoročným hitom u poliakov sú asi bublifuky, lebo sú inštalované na uliciach a prdia do povetria milióny bubliniek. a do toho všadeprítomný Ján Pavol II. musím prehlásiť, že po dni strávenom s jeho ksichtom na každej ploche som získal novú alergiu na tohto poľského pápeža. prichádza sms od Wyraka, že večer si môžem zahrať. som rád, že sa to podarilo, lebo je to lepšie ako len tak sedieť na riti. večer sa teda stretávame v Kawiarni Naukowej, kde bude koncert. má tu byť dnes nejaké premietanie, ale stále neviem kedy budem hrať. raz hovoria pred, potom zase po. pustím sa do manufaktúry CDčok, to mi vždy pomôže zabiť čas a zároveň urobiť niečo užitočné. nakoniec mám teda hrať pred filmom. ľudí moc neni, ale nikto ani o koncerte nevedel. podľa nálepiek na starom piáne vidím, že tu hráva kopec kapiel na turné. priestor je to veľmi príjemný, hrá sa v miestnosti s barom a potom sú tu ešte dve menšie na posedenie. celé je to v takom kamennom štýle stredovekých kršiem a útroby obsadzuje vcelku príjemná klientela. hrám pre pár ľudí, prišiel aj Michal, ktorý mi robí koncert zajtra v Lubline, ale nemôže tam byť. všetci tunajší organizátori sú akýsi neorganizovaní. zoznamujeme sa s ďalším Michalom, ktorý hovorí po slovensky a je mimoriadne zhovorčivý a milý, vraj tu študuje niekto z bývalej kapely Vintaer, na to pride reč, keď ich platňu uvidí Michal v mojom distre. po koncerte prichádza najviac ľudí, ale premietanie žiadne. ničomu nerozumiem, ale ani nič neriešim, iba mi je ľúto, že som tak skoro hral, lebo som mohol začať kľudne neskôr a pre viac ľudí. na barpult prikvitol gramec a ide sa púšťať. stačí jeden gramofón a zopár starých platní. v kaviarni sa diskutuje, popíja, žije to tu. my sa ideme prejsť nočným mestom, potom okolo Wisly a zakončíme to "zapiekankou", čo je jednoznačný gurmánsky hit Kazimierza. na jednom námestí je vedľa seba šesť bufetov, ktoré ponúkajú úplne to isté, "zapiekanku" na milión spôsobov. a dávajú si všetci. ale musím priznať, že jedlo je to výborné a výdatné. nie ako tie drahé mikroskopické kečupové rožky v Žiline. počkáme na Matúša a Wyraka a odšoférujem to ako včera späť na byt. otváram demänovku a pomaličky soskáme. keď odpadne unavený Wyrak a Zuza, spoločnosť mi robí zhovorčivý Matúš a vedieme predlhý rozhovor o HC/punk scéne, rodine, náboženstve, bycigľovaní, živote, proste výživná a perfektná kuchynská debata až do skorých ranných hodín. mimo hrania je to pre mňa jeden z najlepších momentov na turné.
21.10. Lublin - Tektura - Bubble Pie, DxFxFx
ráno urobí Matúš najlepšiu ovsenú kašu akú som kedy jedol. pritom je to také jednoduché: ovsené vločky s mliekom urobíš úplne klasicky a potom opražíš jablká a banány so škoricou, trochu medu navrch a zalizovali sme sa až za riťou. keďže do Lublinu cesta dlhá, vyrážame na cesty. Wyrak sa rozhodol ísť s nami a to je dobre, aspoň nemusíme blúdiť. dovidenia krásne diaľnice a dvojprúdové cesty. vzdialenosť je síce iba 300 km, ale moríme sa tam sedem hodín. neuveriteľne hustá doprava, kamióny, úzke cesty, je piatok, dá sa to chápať. v jednom meste, ktorého meno som vytesnil, sa zasekáme na hodinu, prerábajú tam cestu a značenie na výpadovku je naozaj znamenité, Wyrak vzadu počúva Lady Gaga a moc nepomáha. ešte horšie je to, keď padne tma. keďže nepoznám cestu, snažím sa vždy za niekoho zavesiť, ale buď ide moc rýchlo, alebo pomaly, alebo niekam odbočí. nakoniec sa ponoríme do študentského mesta Lublin a tu už Wyrak pomáha, keďže tu dlhý čas žil a okrem toho presne vie, kde je squat Tektura (v preklade kartón). tu už pociťujeme poľskú kosu omnoho viac, predsa len sme najviac na severe ako sa počas turné dostaneme. vlastne som dosť váhal, či mám sem ísť hrať, keďže len kvôli jednému koncertu je to dosť štreka a bude najmä zajtra, keďže sa vraciam až do Tatier, ale nakoniec som si povedal, že idem, veď o čom by to bolo, keby som si vyberal iba jednoduché a dostupné destinácie, to prenechám lenivým dizbíterom z mesta. squat je vlastne v centre, a samozrejme, že je ohrozený, lebo tu z toho idú urobiť veľké parkovisko. na prízemí je bar a miestnosť na hranie v tvare písmena L. hore na poschodí sa býva, tam aj kotvíme a milá dievčina Iskra nám servíruje vynikajúcu kokosovú ryžu, jemne štipľavú omáčku a zeleninový šalát, plus fasujeme po pivku. ďalšie si už kupujem, ale ako účinkujúci mám polovičnú cenu. výborne sa napapkáme, pozorujeme psíky a kecáme s Iskrou a ostatnými, ktorí sa mihajú v kuchyni. ja si robím CDčka a panuje výborná atmosféra. prišla kapela Bubble Pie z Krakowa, postavia aparát a dohodneme sa, že ja to otvorím. predtým ešte rozložím distro dole na bare vedľa Iskrinho literárneho butiku. dneska si konečne doprajem pivko a dopíjam demänovku, ktorej sa poliaci akosi boja. veľa ľudí tu nie je, ale atmosféra ja super a mne sa dnešný koncert pomerne darí, konečne prelomím ľady a hrám aj špeciálny poľský cover, ktorý som na turné chystal. aj Wyrak ma chváli a miera objectivity môže byť podlomená jedine pivom, lebo videl už tri moje koncerty. aj veci z distra konečne miznú. trio Bubble Pie hrá taký zvláštny mix grunge a rock, čiže celkom nie môj krígeľ piva, ale vedia hrať, bavia ma, takže ostanem celý koncert. je to šarmantne uvoľnené a nehrajú sa na uplakancov v rozťahaných svetroch, ani sa nepredvádzajú v muzikantských finesoch. po koncerte sa presúvame na bar a púšťame staré platne. neskúr už znie Ilúzia, TOML, Rapsöd a iné veci z môjho distra a tancujeme s Wyrakom a Iskrou po krčme. nadránom sa ukladám spať a budík mám nastavený nebezpečne priskoro.
22.10. Starý Smokovec - Casa Dolce - Okthoberfest III.
budím sa o siedmej do peknej kosy, a hneď aj treba ísť. organizátor Michal nakoniec včera prišiel a ráno nás vyprevádza. dnes máme pred sebou celkom štreku a po včerajšku sa trochu obávam. priama úmera hovorí jasnou rečou, musíme valiť. ak sme včera išli 300 km tak dlho, dnes to bude len tak tak. po studenom zahmlenom ráne sa vykotúľa slniečko a krásny deň zdvihne náladu. ideme inou cestou ako včera, rovno na juh a nestačíme sa diviť. toto sú celkom iné poľské cesty ako včera. rovné, nové, sobotne prázdne. frčíme cez dedinky, okolo polí a lesov. noha stále na plyne, preto sa nedivím, že v jednej vsi ma stopuje fúzatý ujo
policajt. rýchlosť som prekročil o nejakých 15 km/h, takže to snáď nebude až take hrozné. pokorne čakám, kým vypisuje papiere a keď príde na platenie, ukazujem ujkovi čo mám pri sebe. 50 zlotých zo včerajšieho koncertu. pokuta je 200. zapradieme rozhovor o tom ako sa ponáhľam na Slovensko, kde som včera hral, kde hrám dnes a nakoniec mi fúzač podá vodičský a pošle ma preč. ešteže mi nedal fúkať. ale čo mal so mnou robiť? bankomat v dedine neni, prachy by zo mňa nedostal a očividne sa po poľských prériách preháňa lepšia korisť než chudobný slovenský muzikant. šťastný a zázrakom dokonale pretriezvený sadám za volant a pokračujem. už sa ani neni kam ponáhľať, lebo ako som tak prepočítal priamu úmeru, tak stíhame všetko v pohode. prechádzame cez krásny hraničný prechod Mníšek n/Popradom a sme na rodnej hrude. ach, tie vŕšky domoviny, kraj lesov a lúk, kraj pálenky a mafiánov so slamou v teplákoch. do Casa Dolce v Starom Smokovci by som hádam trafil už aj poslepiačky. ako som si rýchlo zvykol, že v Poľsku ma nik nepoznal, tak tu sa musím privítať s každým známym a že je ich tu hodne. klasická Okthoberfestovská zostava kapiel a kamošov. je fajn počuť slovenčinu, ale nejdem si zvykať, lebo zajtra sa ešte vraciam do krowkalandu. ale aj tak už vo mne poľština mierne zakorenila a počujem ju všade, aj keď ju nemám prečo počuť. CDčka idú na odbyt, až sa bojím, že to vypredám. preto rozkladám manufaktúru a za výdatnej pomoci lacnej pracovnej sily zo Žiliny kompletujem ďalšie diela. idem hrať prvý a neverím svojím očiam koľko ľudí sa nahrnie. dáme aj jednu nepripravenú verziu s Julom za bicími a Evkou na speve, taká polo-ilúzia. ja to naozaj sranda hrať pred plným domom po koncertoch v cudzine, kde ma nik nepoznal a ľudia by sa dali rátať na prstoch oboch rúk. ale to sa nedá porovnávať a obe verzie majú svoje čaro. druhá kapela Rats Get Fat sú pohrobkovia Lykantropu, ale mne sa to teda páči omnoho viacej. vlastne bol som riadne milo prekvapený. od wolfcoru sa prešlo viacej do starého drsného HC/punku a bez kudrliniek a neustálych zmien tempa, ktoré ja moc v muzike nehľadám. vlastne zmena nastala iba na poste bubeníka a keďže Vydra nie je tak technicky založený ako bol Miňo, tak práve tým je to lepšie, priamočiarejšie, bez výmyslov. možno sa to zdá ako paradox, ale pre mňa to dáva perfektnú logiku. každopádne skvelý koncert. City Light a ich podanie HC/rokenrolu mi prišlo tochu moc jednoznačné a podlízavé. akože zahraté super, ale mňa to nechytilo. Madcult som si klasicky vychutnal, táto banda ma bude baviť asi vždy. hrajú niečoho na pomedzí HC a deathcore, ale majú svoj ksicht, to mi vždy imponovalo. ja tento štýl síce vôbec nemusím, ale Madcult je proste niekde inde. ako hráči, aj ako ľudia sú super a k tomu pomerne aktívni, takže určite si už o nich počul alebo ich videl. myslím, že si každým koncertom získavajú väčší a väčší rešpekt a zaslúžia si to. Abhorrence som vynechal, ich slimačí HC ma moc neberie (pre hardkor políciu uvádzam, že politicky korektný výraz pre slimačí HC je down-tempo HC, pre hardkor políciu v hardkor polícii uvádzam, že možno vôbec nehrajú down-tempo HC a možno ja vôbec neviem čo to vlastne je). no a na záver TOML, tatranské ksichty, a ich HC/punk ma úplne baví. posledný album ma tiež úplne baví a to je dobre, lebo hrajú iba z neho, plus nejaké tie nestarnúce hity a covery. štyria svišti dnes vytiahli celkom nový a to Ramones "I Believe In Miracles", bomba. do rána kecanice a nič extra, čo by stálo za reč a čo by nikto z vás niekedy nezažil (pravda je taká, že si prd pamätám, lebo sa mi to mieša do veľkého gulášu s kopou ďalších smokoveckých akcií).
23.10. Gorlice - Alkatraz - DxFxFx
dnes sa presúvame na blízku vzdialenosť a je lenivá nedeľa, preto sa nikam neponáhľame a vychutnávame si pokojné ráno v Casa Dolce. postupne miznú všetky kapely a hostia a držia sa iba najväčší alkáči. dneska som síce na strane abstinentskej, no aj tak sa kráľovsky zabávam. Veľmi dobre poznám tieto rána, kedy sa rozprávajú najväčšie srandy a pravdy o živote, a nedá sa rozoznať čo je čo. pomaly sa pohýname smerom Poľsko, tento krát cez Pieniny. do turistického horského mestečka Szczawnica trafíme v pohode, ale horšie je to už s miestom, kde mám hrať. moje obavy, že je to horská chata sa napĺňajú. ako tam výjdeme s Kryšpínom, tak to je zatiaľ záhada. ideme až pokiaľ sa dá. stúpanie je kruté a keď sa cesta zmení na uzučkú tehlovú jednosmerku v lese, začínam sa obávať ešte viac. na jednej strane prudký kopec a stormy, na druhej strane maličké zábradlie a strmák dolu do záhuby. zvládame to na jednotke, ale nie na jednotku. za každou zákrutou už to vyzerá, že cesta končí, ale vždy sa dá ísť ešte ďalej, ešte vyššie a do neznáma. už iba čakám, kedy bude nejaké miesto na otočenie, lebo sklon terénu je povážlivý a nechcem niekde ostať visieť alebo sa nebodaj skotúľať dolu strmým hvozdom. tehlová cesta končí, nastupuje lesná štrkovka. všetko by bolo lepšie, keby to nebol taký strmák. hlavné je nazsataviť, lebo by som sa už nemusel rozbehnúť. na širšej zákrute, kde sa chcem otočiť, Kryšpín začne prešmykovať a guma zadymí. jasný signál, že takto nie. nakoniec sa mi podarí otočiť a ideme tým istým uzulinkým chodníkom dolu. našťastie nejde oproti žiadne auto, aj keď to zas až taký div nie je, veď kto normálny by sa sem trepal. ľudia, ktorých stretáme, sa čudujú odkiaľ sa berieme z lesa s takým autíčkom. volám teda organizátorovi Michalovi ako sme na tom a on že nás kdesi v dedine videl a že mám ísť dolu. tam sa aj na parkovisku stretávame. je to milý chlapík, taký veselý turista. po anglicky nehovorí, takže testuje našu doteraz naučenú párdňovú poľštinu. na chate vraj nikto nie je, chatár sa pohádal so ženou, čiže suma sumárum tam dnes nič nebude. to som neni moc rád, ale čo mám robiť. ideme sa aj tak pešo prejsť na chatu. času dosť. trocha prechádzky cez lesík a lúky nám prospeje. na chate Bacówka pod Bereśnikiem je chatár a dvaja ľudia. posedíme, dáme čaj a pečené zemiačky a Michal vymýšľa, čo ďalej. bude "improvizacja" ako hovorí a behom pár telefonátov vybaví koncert v meste Gorlice. chatár nás po zotmení naloží do džípa a ideme dole. cesta, ktorá na Kryšpínovi vyzerala ako nočná mora sa na tomto lesnom tanku mení na príjemný offroad. V Szczawnici sa najprv rieši, kto bude šoférovať jeho džíp do Gorlic, čo je asi 80 km, lebo on už pil a Michal nemá vodičák. nakoniec ide on so Zuzou v tanku a my s Michalom pred nimi ako hliadka proti policajným hliadkam. všetko prebehne v poriadku. zastavíme v Novom Sacze, kde necháme džíp a všetci sa súkame do Kryšpína smerom na Gorlice. o pol deviatej sme v bare Alkatraz. je to maličká útulná putika, kde Michal dokázal na večer zalarmovať zo dvadsať ľudí. "improvizacja" sa podarila. všetci tlieskajú ani som ešte nezačal hrať a vodka lieta vzduchom akoby ani nebola nedeľa. zahrám svoj set a potom sa musíme presunúť do zadnej miestnosti, kde hrávajú kapely. tá je tiež podobne mrňavá. to už som celkom zvodkovaný od miestnych majstrov. tak ako doteraz prebiehalo turné celkom nevídane abstinentsky, tak v Lubline sa to zlomilo a pokračuje to plnou parou vpred a zdá sa, že dne to vrcholí. zahrám ešte pár piesní a potom ma vystrieda akýsi miestny týpek a po ňom ešte jeden a ten je super. hrá "improvizacje" a spieva po nemecky a je to perfektné. keďže miestny nedajú s tou vodkou pokoj, začne to byť divokejšie a divokejšie, až sa mi pomaly začnú strácať pamäti.
24.10. Prešov - Pumpa - Downfall Of Gaia, Esazlesa, Dawn To Come, DxFxFx
ráno sa budíme v Novom Saczi u Michala, čiže sme nespali nad krčmou v Gorliciach. Zuza to odšoférovala naspäť. chatára ešte v noci chytil rapeľ a odišiel na džípe. my sme vraj celou cestou počúvali soundtrack Into The Wild a ja som sa snažil do toho kvíliť. a hrču, čo mám na čele mám od nevšimnutia schodu pred véckom v krčme. takže najväčšia opica na turné je tiež za mnou. dúfam. lebo už je predomnou iba posledná zastávka a dnes na alkohol moc chuť nemám. dáme si raňajky, sprchu, počúvame nejaké poľské kapely a ideme na Slovensko. Michal ide s nami. všetci títo poľskí organizátori sú veľkí tuláci. po ceste sa kocháme pekným dňom, Michal je ukecaný ,ilovmík prírody, učiteľ matematiky, spolu s Ferom z Bardejova robia poľsko-slovenský festival, takže máme o čom celou cestou klábosiť. dojde sms od Dana z Vydrníka, že máme dojsť ku nemu a pôjdeme spolu autom na večerný koncert do Prešova, keďže on tam tiež hrá (pridal sa ku Dawn To Come na basu). takže cesta sa nám trochu predĺži, ale čas máme dobrý a Vydrník máme radi. v dedine máme čas na špacírku, tak sa ideme trochu spolu so Zuzou a Michalom prevetrať do lesíka. neviem ako sa nám to podarilo, ale naskladali sme do Kryšpína nás štyroch aj s inštrumentami a frčíme na východ. v aute zaujímavá debata o budúcnosti sveta, novom poriadku, potenciálnych občianskych vojnách a o tom, že možno práve novodobí hajzli sú ďalší evolučný stupeň človeka prispôsobený na životné podmienky v dnešnom svete a im patrí budúcnosť, možno neveselé, ale možno pravdivé. klub Pumpa v Prešove je pre nás novota, preto nám chvíľku trvá, kým to nájdeme. dnešný koncert má na starosti Diamantová Pečinka ako väčšinu HC akcií v revíre. Michal si zabudol vymeniť eurá, ale to nevadí a ja mu rád robím sprievodcu na bare. ľudia sa pomaly trúsia a nakoniec sa ich na pondelok dovalí dosť veľa. to rád vidím, že sa pečinkáčom darí a majú také hladné publikum. najprv dohodujem pre Michala spanie s nemeckou kapelou, ale potom dovalí bardejovksá posádka s Ferom na čele, takže Michal tu má kamoša a pôjde spať k nemu. idem hrať prvý a dnešný koncert sa tiež darí. celé toto turné hrám akési smutnejšie a temnejšie piesne a ľuďom sa to vcelku páči. dnes je posledný koncert, tak si to užívam o to viac. ale padnú aj sranda covery od Castet a Brigady. zvuk na jedničku, ľudkovia tiež, čo viac treba ku spokojnosti nenáročnej muzikantskej duše. zoznamujem sa s chalanmi z Esazlesa a výmenný obchod funguje o 106. Dawn To Come sledujem iba zdiaľky, je ešte vidieť, že Dano je novým členom, ale to je iba otázka času. ináč je to klasický atmosférický post-hocičo a chalani ovládajú svoje nástroje majstrovsky. tretích Esazlesa konečne vidím naživo a ich set si vysoko užívam. je to živelnejšie ako z platne. sú pomerne aktívny, koncertujú a túrujú kde sa len dá. dnes sa celý koncert nesie v takom tom post-všetko štýle (teda až na moju produkciu) až sa mi zdá, že ak dnes chceš mať úspešnú kapelu, nemáš inú možnosť ako si dať pred štýlovú krabičku predponu post a je to. poslední sú nemci Downfall Of Gaia. tiež post-HC, plošný meditačno-úderný zásah a dosť veľa black-metalových vsuviek. oproti Esazlesa viacej pestré, ale aj tak ma češi bavili viac. ja mám rád jednoduchšie, čistejšie a priamočiarejšie veci, ak sa o takom dačom dá hovoriť v tak zložitom štýle ako je post-všetko. po koncerte sa dlho nezdržujeme a valíme do Vydrníka do pelechov. vyspíme sa kráľovsky a na druhý deň nás čaká už iba lúčenie a cesta domov po únavnom a blahodárnom týždni na cestách.
záverom
najazdili sme 1700 km, všetko našťastie bez nehody a iba s jednou fúzatou takmer-pokutou. zahral som 8 koncertov v troch štátoch, hlavným cieľom bolo Poľsko, kde sa nakoniec podarili 4 koncerty, z toho dve "improvizacje", v čom sú poľskí organizátori úplní majstri. do sveta odišlo okolo 40 CDčiek a zopár tričiek, minuli sa všetky nálepky (Julo, veľká vďaka za ne). soundtrack turné: doteraz si pamätám krásny sobotný deň a cestu Poľskom na juh a počúvanie Chucka Ragana a potom návraty cez hranice a cesty Slovenskom a oba albumy Doroty Nvotovej dokola. o nových skúsenostiach a nových kamarátstvach ani netreba hovoriť, tie veci sú nekonečne krásne a k nezaplateniu. ďakujem všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na tomto turné, organizovaním koncertov, varením stravy, poskytnutím nocľahu, rozhovorom, prítomnosťou, hocakou maličkosťou. a nakoniec ďakujem najmä Zuze, ktorá mi robila spoločnosť, navigátora a záložného šoféra. ale toto bola iba prvá fáza turné ku novému EP. druhá čast v decembri, tentokrát čisto československá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára