ešte v rýchlosti doplním máj a koncerty, na ktorých som neúčinkoval, ale som sa zúčastnil ako pozorný poslucháč a kritický prihliadač.
4.5. Bratislava - Obluda - Tragedy (US), Lahar (CZ), Boredom (AUS)
vyhajpovaný koncert len čo je pravda. každý sa tam chystal, lístky v predpredaji, bublina nafúknutá. aj ja som sa dal chytiť. ale Tragedy som ešte nevidel, tak som mal dôvod. pred Obludou kosa a kopa známych. prvú crustovicu z Rakúska bohapusto prekecám so všetkými známymi, čo stretnem. Lahar si ale naservírujem a robím dobre. nová doska po výmene speváka ma na prvé ani druhé počutie moc nechytila, nabralo to moc thrash-metalový smrad na môj vkus. ale koncert, ten bol o niečom inom. boha, šupa za šupou. ťahali piesne z nového albumu "Umění strachu" a znelo to geniálne. všetci laharskí bojovníci ovládali perfektne svoje sekery a kyndžaly a thrashový valec nekompromisne drtil Obludu. škoda, že spev sa v tom všetko hodne topil. s odstupom času mi aj tá nová nahrávka zachutila. ale bude to možno aj tým, že najprv som to počúval z CD a potom z vinylu. na Tragedy sa nahrnuli všetci dnu, vonku na zime ostal asi iba Martin Valášek pri distre. nie som žiadny odborník na portlandský "svadobný crust" (ako to nazval jeden kamarát z východu), aby som tu menoval piesne, ktoré hrali, a ani by som to nerobil, rád také recenzie prenecháme iným štatistom so zápisníkmi. proste šupovali jeden hit za druhým. ľudia lietali od samého začiatku ako handry. najväčšia prča bola, keď panx objavili, že nad hlavami majú železný držiak na projektor, už z neho nezliezli a furt niekto visel nad hlavami tancujúc lindaj-lindaj-lindajdaj. vpredu je fajne, teplo a živo, ale od polovice koncertu som to odsledoval zboku spoza pódia. melodický krastomet bol nezastaviteľný. sledovať pánov gitaristov a bubeníka pri práci bola naozaj lahoda, akurát basák sa tváril, že ani nevedel, kde vlastne je. na konci ho ponosili trochu na rukách a to bol ešte zmätenejší, hehe. vraj potom švacol dáke panáky s miestnymi borcami na bare a vyparil sa. turné dá zabrať. ja som mal to svoje tour tiež rozbehnuté, takže som bol vďačný, keď ma žilinská osádka odtiahla od baru reťazou a obuškami usmernila do káry. jedinou slabinou koncertu bol zvuk. nástrojovka šlapala, ale spevový aparát ani náhodou. škoda toho. od koncertu Tragedy čakám, že ma zvuk pribije na stenu a nie, aby som sa počas koncertu s kamošom pokojne bavil, že nepočuť spev. nevadí, bolo to pekné stretko.
11.5. Praha - Futurum - ZNC
čo si tu budeme vravieť, ZNC je moja srdcovka od začiatku mojej kariéry v punku. začínal som s ich kazetami a doteraz sa ich nahrávky točia v mojej hlave. už ani neviem koľko ich koncertov som videl. niektoré boli menej podarené, niektoré viac, ale dosť veľa ich bolo takých, keď som iba zavieral oči a cítil som zimomriavky po celom tele. veľa ich piesní sa mi viaže k udalostiam a obdobiam v mojom živote. keby som robil nejakú moju celoživotnú hitparádu, ich piesne by obsadzovali popredné miesta a v dosť hojnom počte. naviac sú to skvelý ľudia, s ktorými som sa spriatelil kedysi pred viac ako desiatimi rokmi a aspoň pár krát do roka sa na nejakých koncertoch stretneme. do Futura som išiel iba tak, pozrieť si ich ďalší koncert v nekonečnej rade. prehodili sme pár viet a oni už mazali na pódium. videl som ich po dlhej dobe a nečakal som nič. ako to už býva, dostal som omnoho viac. všetko sedelo. hrali piesne, ktoré by som sám vybral, ktoré som si za posledných pár týždňov spieval, ktoré mám rád. rečnili v súvislostiach, ktoré som zažíval, až som sa čudoval, ako to všetko tak zapadá. odchádzam totálne očarený a nabalený novými CDčkami do auta. teším sa na víkendový výlet do Českého raja, kedy budem môcť všetko pekne pri ubiehajúcej krajine počúvať. ZNC je u mňa asi navždy a najviac.
16.5. Praha - 007 - Tarakany (RUS), Kung-fu Girlz (CZ)
ani neviem prečo, ale nechal som sa nalákať na tento koncert. dobre napísaná pozvánka niekedy urobí veľa. naviac som zaviedol pravidlo nepočúvania neznámych kapiel pred koncertom, nech mi ukážu, čo v nich je naživo. istým lákadlom boli pražáci Kung-fu Girlz. tí na mňa aj perfektne zafungovali. nech to znie akokoľvek divne, tak na mňa pôsobili ako zrážka Happy Cocks a Turbonegro, nepýtajte sa prečo, neviem to vysvetliť. proste to bol punkrock aký mám rád a ešte trochu vytočený tým správnym divokým smerom spevákovým zjavom. texty po anglicky, ale aspoň majú hlavu a pätu. jednoducho výborná punkrock kapela, lepšia ma vlastne teraz v Česku nenapadá. a potom to prišlo, vypomstilo sa mi nepočúvanie neznámych kapiel pred koncertom. predok sedmičky zaplnili Rusi a na pódium vybahli v rozmare veľkých hviezd Tarakany vo väzenských oblekoch. ako zahraté to bolo dobre, zaspievané takým širokým brezovým ruským hlasom, ale to bolo tak všetko. do konca som čakal iba preto, lebo som čakal na "zaujímavé covery" ako sľubovala pozvánka. dočkal som sa Motorhead a Ramones, tak to nebolo moc zaujímavé. okrem toho som sa celý koncert nestačil diviť, čo všetko môže vypredávať štadióny. kombinácia Zóny A, Kabátu a ruských ľudoviek. na konci akási nezhoda medzi publikom a spevákom. ani nehovorím o manieroch pri vytliekavaní. už sme aj boli na zastávke busu a chytro domov. keď sa nám na zastávke prihovorila neznáma dievčina, že "to bylo výborný, co?" tak som iba vyhýbavo a ohľaduplne kukol kamsi do neznáma. našťastie prichádzal bus. asi svoje pravidlo predkoncertného nepočúvania kapiel prehodnotím. taktiež ku pravidlo nenavštevovať veľké koncerty pridám ešte pravidlo nenavštevovať slovanské štadiónové kapely. alebo pre istotu radšej žiadne štadiónové kapely. človek sa učí na vlastných chybách. ale aby som neskončil príliš negatívne, tak Kung-fu Girlz za to stáli a som veľmi rád, že som ich videl. prešťali Rusov veľkým oblúkom.
19.5. Praha - 007 - Phantom Stars (GER), PMH (CZ)
Phantom Stars som pomáhal vydávať výbornú dosku, takže som ich konečne chcel vidieť naživo a prehodiť zopár slov. okrem toho v ich rodnom Lipsku som si z ich názvu robil srandu, tak hádam aj ospravedlniť sa by bolo načim, hehe. meškajú však a tak nič sa zatiaľ nekoná. ľudí pomálo, asi najmenej ako som na sedmičke videl doteraz. prvá ide kapela PMH z Brandejsa. sú len dvaja, akosi ich nechal basák na holičkách, hrajú klasikoš český punk trochu rýchlešieho razenia, čo to trochu zachraňuje. ale sú nesvoji, to vidno. potom dofrčia nemčúri a ide sa na to. hrajú najmä zo spomínanej dosky "Madness & Mystery", ktorá je naozaj pecková a usekne vám gebuľu. naživo je to ešte oktánovejšie ako z platne. aj ľudí sa dopredu nahrnie aspoň ako tak. dve gitary, basa, bicie plus spevák. všetko to tlačia dopredu ako buldzér. zobrali si to najlepšie z Motorhead, Misfits, Turbonegro, Doomriders a dali tomu vlastný ksicht a valivosť. čerešničkou pre fajnšmekrov je prerábka od Hüsker Dü, v priamočiarejšej verzii pochopiteľne. koncert ma dostal, mám rád, keď všetko šlape a pritom to neni zbytočný rachot, ale pekne namastená lokomotíva. hodím reč s chlapcami, milí ľudkovia sú to. keby som nemal doma plnú krabicu ich vinylov bez mihnutia oke si jeden kúpim. ak by niekto mal záujem o prvotriedny hustý rokenrol, napíšte mi, nech sa dobrá muzika šíri.
