štvrtok 16. júna 2011

milé deti, fofrom fofrom (vol.2 - Sugawara Spirit Tour)

Sugawara Spirit Tour 2011
Leipzig+Brno*+Praha+Košice+Lučenec+BanskáBystrica+Brno+Úštěk+Praha*
(* - ako hosť kapely Ilúzia)

časť prvá: trilógia s Ilúziou
29.4. Leipzig - G16
kapela Ilúzia ide všade zásadne bez navigácie a bez mapy. tak sa stalo, že pri mojom vyzdvihnutí v Prahe mi zrazu volajú, že sú kdesi v ZOO pri pavilóne hrochov a nevedia ako sa majú dostať ku mne.. "a kde to vlastne bývaš?". našťastie s kapelou Ilúzia ide všade záložné auto. a tak ma vyzdvihol Rado a pokračujeme svorne na dojčland. najprv v Lipsku zablúdime (v nemčine ja dvojité "s" iné ako jednoité "s"), ale na druhý raz sme dobre. na G16, čo je veľké alternatívne centrum (vyhýbam sa pomenovaniu squat, keďže vieme, že to tak nie je), je plno ľudí. keďže nás je ako hadov (dodávka+auto), tak to chvíľu trvá, kým sa vyložíme, skonsolidujeme, rozkukáme. Ilúzia nakoniec požičiava bicie a nejaké kombá pre celý večer. nikto im o tie veci nepísal, proste ich so sebou mali kvôli Brnu. keby ich nemali, neviem čo by precízni nemčúri robili. najpodstatnejšia časť nemeckých koncertov je vždy žrádlo, potvrdilo sa to aj tentokrát. výborná večera a ide sa hrať. najprv Ilúzia, plus si s nimi hrknem aj ja tri piesne. ľudí hodne, slovenský zájazd vyčnieva, jasnačka. potom na "vedľajšom pódiu" idem ja. hipisácky stejdž okupujú akýsi dvaja a nemajú sa k odchodu. tak im poviem, že hrajú so mnou a ideme na to. basákovi vždy poviem pred pesničkou akordy, aj tak hrá úplne iné, a ten s bubienkom vie aj bez toho. nečakal som to, ale bol to jeden z najlepších koncertov v živote. všetko sedelo, rokenrol, víno, krv, plno ľudí, dokonca aj Frankiskrank prišiel pozrieť. on mi robil prvý koncert v Lipsku minulý rok a nestihol ho, hehe. po koncerte sa zapíjali úspechy až do rána bieleho.
30.4. Brno - Favál
po krátkom spánku som sa vydal na dvor a popíjali sme všetko, čo sme našli na stoloch, na zemi a tak. a bolo toho hodne. pri odchode som rozmarne utratil všetky prachy za dosky a Gurken si zase zakúpil sexi kraťasy na balenie krasteriek. ani neviem ako sme sa presunuli do Brna. zrazu sme boli pred klubom a popíjanie pokračovalo. videl som kúsok MacGyvera, kúsok Ilúzie, kus som si s nimi zase zahral a nakoniec La Fraction. ako vždy poprdeli. potom som okupoval iba bekstejdž, lebo tam bolo niečo zadarmo. pank sie nepierdoli. v noci presun do Prahy, ktorý som prespal.
1.5. Praha - Mayday Festival
ráno kruté, ani nestačím vytriezvieť a už ma nakladajú do dodávky, aby som ich navigoval na Císařskú lúku. že som tam v živote nešiel autom nikoho nezaujíma. tak sme najprv skončili kdesi pod hradom v zákaze pri debate s policajtom a potom sme sa museli točiť na pavúku diaľničných privádzačov. meškali sme iba trochu. Ilúzia to celé rozbehla. keďže bolo málo času, dal som s nimi iba jednu sonátu. potom Vandali, opäť som to skúsil, no opäť som to akosi nedopočúval, ja neviem kde je chyba, ale asi to nemôže chutiť každému. Spectres hrali v Lipsku keď aj ja, tak som ich nevidel, ale akosi mi prišlo, že som o nič neprišiel, vcelku fádne, plus k tomu tá póza nihil-post-pankáčov v čiernom. zato Red Union zo Srbska ma vcelku bavilo. miestami príliš melo, ale zahraté s prehľadom. ostatné kapely na veľkom pódiu som nestihol a čo som počul zdiaľky, tak nič extra. na moje hranie v prednáškovom stane bolo zvedavých hodne ľudí, až som bol prekvapený. a bolo to vcelku príjemné. vďaka najmä za pohotovosť a ochotu organizátorov ohľadom zabezpečenia apošky a podobne. ale najlepšie, čo som na Mayday videl ma čakalo až po mojom sete. v hlavnom prednáškovom stane som videl Arana Satana ako si to dáva sám proti všetkým, perfektné, trefné, kruté, iné. z Jonestown som vydržal dva kopírkové krasty. najmä mi to po inovatívnom A.Satanovi prišlo také kolovrátkové, nemal som proste svoj okovaný deň. na koniec som sa parádne zabavil na Bayonetes zo Srbska, kde hrali nejakí kamoši a bol to taký klasický halekačkový street-punk, ktorý som už hodnú dobu nepočúval a tak mi to dobre padlo. iba tak poskakovať a hulákať. o desiatej koniec, vycikať a spať. síce ešte sme urobili s Hrkovcami jeden zúfalý pokus v Crosse, ale potom už naozaj spať.

časť druhá: Pipes & Pints & more pints
5.5. Košice - Collosseum
po koncerte Tragedy v Oblude som nečakane celkom dobre vyspatý a stepujem v Martine pri dodávke kamošov z Pipes And Pints. berú ma so sebou na cesty slovenské. usadím sa vzadu a venujem sa obalom na moje DIY nosiče. polihávame, počúvame muziku, celkom nuda, krajina ubieha. akciu robí Škuľo, mešká, je roztržitý, píše diplomovku, zajtra má odovzdať, tak sa mu ani nečudujem. prvý idem narýchlo ja, prvý krát sám na obrovskom pódiu v Košicoch, ale vcelku fajne som sa cítil napodiv. potom kolegovia z TOML. prvý krát predstavovali nový album, ja som ho už exkluzívne počul, takže som poznal. dokonca už mám aj svojich favoritov medzi songami. ale aj tak som ich set iba počúval a prekecal. Kubo zase klasicky plno drístov, heh. nakoniec P&P. ľudí prišlo hodne, zábava veľká, aj väčšia. takisto after-chlasty-party. zakotvil som kdesi na gauči v chodbe.
6.5. Lučenec - Slimák
doobeda sa jemne rozbiehame so Škuľom a s pivom. poobede odchod do Lučenca. dodávku začína ovládať Waldemar Matuška na lodi jménem Korzár. v novom Slimáku sa dozvedáme, že keďže sú vydrbané majstrovstvá v hokeji, tak Lost Souls odvolali a ja budem hrať v prestávkach. takže sa ide na bar, aby som to zvládol. v každej prestávke stihnem po tri piesne, plus po hokeji ešte zopár. nenadarmo som toto tour nazval hokejisticky. pliaga ovláda svet. P&P podľa mňa omnoho lepší koncert ako včera, alebo mám iba úchylku na malé kluby. stretol som holčinu s krutým osudom a milión ďalších ľudí. Kuko, čo koncert robil, nás všetkých na záver zatiahol na diskotéku. v totálnej hmle som si dal jeden zúfalý tanček a potom aj môj opitý mozoček pochopil, že takto nie. našťastie tam bol kamarát Marek, ktorý ma zobral k sebe, takže som nemusel spať v kríkoch v parku ako Kuko.
7.5. Banská Bystrica - Tirish
doobeda stretávka v Slimáku, nachádzam stratené veci, balíme, frčíme. ale iba do reštiky v parku. pajpsáci jedia, my pijeme. pajpsáci idú na špacír, my na panáky. pajpsáci sa slnia na tráve, my otáčame pivá a panáky. potom sa súkame do dodávky a s nami aj Kuko a dvaja ďalší pasažieri do Blavy. Waldemar vládne, celá dodávka spieva. ja vystupujem vo Zvolene a je mi smutno. ide mi hneď bus do Bystrice. v Tirishi ešte nikto moc neni. začínam prvý pre pár hláv, ale aj tak sranda. potom si už iba užívam kapelky. najviac grindík Alea Iacta Est, paľbu Die Hards a DNO či fastkor Paskuda. ale vyhrali to besní drevorubači Vocatio Interna. totálna smršť, besnota... a dobré prásky, hehehe. super večer, aj keď neprišlo toľko ľudí, aby to mohla byť nestratová benefit akcia.

časť tretia: ponocovanie ako povolanie
21.5. Brno - Protest Fest
do Brna sa vždy teším, hrám tam často a vždy je to paráda. tento rok sme dali aj samotný pochod a transparenty. na akustickom "stejdži" som videl Rustic Revolt Revue, akustické vtipne pokrútené verzie známych hitov. potom som to tam rozdrtil ja. na veľkom stejdži iba vynikajúci punkový Telefon v daždi a potom už len hrubozrnná kalba, ktorá sa vždy vyvinie z takého nenápadného popíjania. všetci behom noci postupne odchádzajú, iba mne sa nechce. ráno ma nájde túlajúceho sa okolo nejakej rieky opačným smerom ako je mesto. ale nakoniec nájdem správny smer a zakotvím na číne a pive a neskôr dokonca ja v správnom vchode. aj keď je pravda, že ďalej ako do vchodu som sa nedostal a na spánok mi stačila rohožka. to Brno ma raz zabije.
27.5. Úštěk - Kafíčko
prostredie krásne, ľudia skvelý. staré rekreačné zariadenie s deravým betónovým bazénom a socíkovskými chatkami. aparát hnevá, takže sa nakoniec hrá bez ozvučenia gitary, funguje len jeden mikrofón. dovtedy sa však stihneme solídne, a musím povedať, že riadne pankovo, dať dolu. neviem ako Hřebík (aka Tom77), ale ja som teda bol riadne mimo. podľa toho to aj celé vyzeralo. bolo počuť len môj falošný rev a dáke brnky-brnk do rozladených strún. aj také koncerty asi musí človek občas zažiť, aby pochopil, že tadeto cesta nevedie. ale ľudia milí a po koncerte sa družíme do rána bieleho.
28.5. Praha - 007
po nekvalitnom spánku malý (s opicou však namáhavý) výlet v Kokořínsku a hybaj do Prahy. tam už na sedmičke pobehujú známe ksichty zo Slovenska. je tu dnes benefit na ČSAF a plno atrakcií, heh. v tombole som si vyhral Rancid, spokojnosť. len kamarát Dávid je naspokojný, jeho cieľom je tričko DJ Bobo. už minul 200 korún a ešte stále sa mu ho nepodarilo vyhrať. tak čaká pri tombole a striehne na obeť. prvá kapela sú VAP. kedysi som to počúval, ale dnes ma to moc neoslovuje, odhliadnuc od toho, že je to akési pomalé ešte aj hrajú dlho a tým pádom skracujú čas ostatným kapelám, keďže sedmička končí o desiatej. ide Ilúzia, do boja na strahovský kopec. aj ja si struhnem s nimi, ale iba jednu, keďže neni čas. najlepšie nakoniec. amíci Social Circkle. ich album "City Shock" mám v mozgu vypálené. teším sa ako malý chlapec. spúšťajú vysoko-oktánovú drtičku bez zbytočných kecov. solia jeden hit za druhým, nemáme čas sa ani vydýchať. zohratí ako smrtiaca bojová jednotka vo Vietname, všetko tepe, všetko klape, všetko valí. nesklamali ani trochu. hneď si zaobstarávam aj vinyl, nech môžem tlačiť do hlavy nielen z mp3 plejera, ale aj z gramca. majú so sebou aj tri plné krabice distra vinylov, ale nemám prachy, tak sa tam radšej ani nepozerám, lebo by som musel plakať a potom požičiavať prachy. Julo tam už minul vyše 50evráčov, takže viem, že by to tak bolo. a Dávid nakoniec tričko DJ Boba získal... no, tak to sa stalo medzi nami dievčatami. berieme so sedmičky vedro plné šalátu a končíme u nás na byte, popijacu-popijacu, tlačíme šalát a do rána bieleho posluchy muziky a rozpravy s Peťom.
a celú nedeľu prespím. bez hanby. zaslúžim si konečne poriadny spánok. roztrúsené turné končí, máj bol produktívny.

streda 1. júna 2011

milé deti, fofrom fofrom (vol.1 - akcie apríl)

keď som začal písať tento "blog", tak som veľa času trávil za počítačom, čo súviselo s mojou vtedajšou robotou. to sa však časom zmenilo a na počítači trávim času menej. na jednej strane to je výborné (najmä pre mňa), na strane druhej potom nestíham zapisovať. a akcií a muziky je čím ďalej tým viac. kultúrno-archivárska nepriama úmera v priamom prenose. takže to zoberiem pekne fofrom všetko, čo som zameškal.

5.4. Praha - český rozhlas
kamarát Banán ma pozval do svojej fajnovej relácie Out Of Step a ja som veľmi rád pozvanie prijal. bol som síce chorý a v riti s hlasom po zabijáckom trojkľemokoncerte, ale aj tak som do štúdia dopratal gitaru a v priamom prenose vylúdil falošné tóny a roztrhol strunu. bol to skrz-naskrz príjemný večer. kto chce počuť kopec dobrej muziky a kecačky okolo toho, tu je to: http://www.rozhlas.cz/radiowave/jukebox (v rolovači naroluj reláciu OUT OF STEP s dátumom 5.4.2011, alebo si vypočuj hociktorú inú časť a určite objavíš dačo dobré)

Folkpunk Assault Minitour 2011
7.4. Brno - Vegalité (DxFxFx, Buzzycat, Igi Akustik Experience)
8.4. Trenčín - garáž 77 (DxFxFx, Buzzycat, Igi Akustik Experience, Jakub Tichý)
9.4. Martin - FBC (DxFxFx, Buzzycat, Jakub Tichý, Trent Barton)
zase sme si sami pre seba, pre svoju radosť a snáď aj pre radosť druhých ľudí urobili náš pomaly už klasický folkový výjazd. začalo sa na Morave. spotený som dobehol uprostred pokojného setu Igiho. prvý krát môžeme ožužlať nové vegalitovské priestory. atmosféru sa celkom podarilo preniesť. asi to bude ľuďmi. po hojných rozhovoroch idem ja. nalejem si fľašu zelenej a pivo a môj jubilejný stý koncert môže začať. je to pekné, že to vyšlo práve na Brno, lebo tu sa vyskytujem dosť často a ľudia sú tu neuveriteľne milí. a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu ma tu majú radi. a ja samozrejme ich. takže som bol nesmierne rád, že som mohol osláviť s nimi. odohraté, dopité, oslávené. po mne ešte Buzzycat so svojim Kobainovským outfitom a potom potulné pitie až do obeda bieleho. pomaly sa to už v Brne stáva tradícia, uf, ťažká tradícia.
poobedný spánok u Buzzycata, kilo pomarančov a ide sa do Trenčína Igiho autom. cestou otravujeme s hrou "Hádaj na čo myslím". stretávame sa s Jakubom a Petrom a spolu nevieme trafiť na garáže. tam už pobehuje cháska punkrocková. Jablko s Gašpom robia klaunov a výborne sa uplatnia ako neplánovaní moderátori. celé je to jeden veľký chaos, po objave zelenej na stole sa k chaosu pridávam aj ja. Buzzycat, Jakub, ja a Igy nakoniec, ten to dnes podľa mňa vyhral, aj keď som sa bál ako to tu dopadne s jeho grunge folkom. po koncerte sa pokračuje rôznymi covermi rôznej kvality až kým nepoodpadávame do gaučov. oragnizačná zložka Mattik sa ešte asi tristo krát pre niečo vráti, a potom už pokojný spánok spoločensky unavených.
tretí a posledý deň minitour začíname prehliadkou Trenčína a obedom pri stanici. okolití majitelia podnikov teda pri názvoch nechali fantáziu doma (bufet Stanica, hostinec Výčap a podobne). po odovzdaní kľúčov pokračujeme do Martina. po dohode s majiteľom a po spočítaní ľudí sa zhodujeme na variante hrania v krčme namiesto na pódiu. je to dobrá voľba. a keď ešte odniekiaľ vytiahnu futuristickú lampu výzoru palivového článku, tak neni o čom. idem ako prvý, po mne opäť travesti Buzzycat a na záver vážení hostia Jakub Tichý a Marc (pod umeleckým menom Trent Barton). veľmi príjemá atmosféra sprevádza celé vystúpenie, väčšina ľudí sú naši kamoši a od toho sa to celé odvíja. ani sa mi moc nechcel domov, ale som vytiahnutý a čakaný cez celé mesto až do spíchova ku Buzzycatovi. minitour je zakončené v mise s jedlom a do toho praská slovenská ľudová rozprávka z platne. čo viac si priať?

12.4. - Praha - 007 - Red Dons (US), Declan de Barra (IRL), The Preacher And The Bear (SWE)
na tento koncert som sa veľmi tešil. Red Dons som mal napočúvaných zľava doprava, zhora zdolam, odpredu odzadu. k tomu dve folkáčiny, no neni o čom. prví boli kazateľ a macko, chlapec a dievčina zo Švédska, doplnený o rachitického klávesáka. Elin mala síce popsutý hlas, ale dodalo to odér úprimnosti a človečiny. sympaťáci od prvej noty. potom Red Dons. spevák Dough tiež chorý a ešte k tomu v klasickom sedmičkovom presse (o 22:00 koniec). zahrali iba zopár piesní, väčšinu práve z nového geniálneho albumu, takže som vpredu dupkal ako koník. hrali však veeeľmi krátko a zvuk tiež nič moc. nabudúce, určite nabudúce. to ich už dúfam dotiahnem na Slovensko. chce chcem chcem. zaslúžia si. od rozhovoru so symmpaťákom Doughom pri bare zrazu počujem akýsi HLAS. ako zhypnotizovaný idem za ním. Declan práve bez varovania štartuje svoj koncert. len tak naľahko bez mikrofónu a topánok spieva na celú sedmičku. to je HLAS. pri druhej piesni o priteľstva sa snažím nesmokliť. ale nejde mi to. vypínam brzdy emócií a je to opäť jeden z tých setov, ktorý prebehne ako sen. keď už zvukár musí vypnuť mikrofóny (komu môže vadiť folk preboha???), tak obor Declan zlezie pod pódium a dá poslednú pieseň novej dosky "Wind that shakes the Barley", aj s vysvetlením, ktoré pridá výpovedi tristo percent. máme tú česť, že folkovú časť interpetov hostíme v našej jaskyni. žiadny mulat ale. sú unavení a idú spať. turné je na konci, chápem, že prešli veľa míľ a nemajú chuť popíjať s pobudom ako som ja.
pozn: skús nahrávku Red Dons "Fake Meets Failure", je to jedna z mála kapiel, ktorú nestihol osud predkoncertného vyžhavenia. čiže keď pred koncertom dačo počúvam, aby som sa naladil na koncert tej kapely a potom to zabudnem. dosku "Fake Meets Failure" počúvam doteraz a je stále rovnako geniálne melodická a premakaná. z koncertom sa nič nezavrelo, ba skôr ešte viacej otvorilo.

13.4. - Praha - Lucerna Velký Sál - Tommy Emanuel (AUS)
môj trošku ofišl report z koncertu si môžete prečítať tu: www.superbeat.cz. Tommy je gitarový blázon a rodený zabávač, ktorý mohol radšej celú kapelu nechať doma a dostaviť sa iba sám s otrieskanou gitarou. nevadí, nabudúce. ale jedine zase na novinársky pass, platiť toľké prachy za snobskú Lucernu, to rozhodne nie.

14.4. - Ústí nad Labem - Café Max (DxFxFx, Tom77, Peťan Kotvička, Milosh)
rovno z roboty cestujem do Ústí. najprv zablúdim v Starej Boleslavi, kde sa upachtený túlam po nacistickom lesíku a na konci sveta nastúpim na môj vlak. niektoré časti Čiech majú strašne zvláštnu atmosféru nehybnosti, zabudnutosti a ukrývanej temnej histórie. po čuchu nájdme v Ústí kaviareň, kde hrám. maličká miestnosť s pár stolmi a pohodovými ľuďmi. obsadenie účinkujúcich je to isté ako pred mesiacom v Moste. Milosh to so svojím emo/grunge/folkom rozbehne prvý, aj keď rozbehne je veľmi divné slovo v spojení s jeho pomalou a citovou muzikou. Peťan zase predvedie "hele-kotě" folk, ktorý ma baví ešte menej ako naposledy, nič sa nedá robiť, musím ísť von na jointa. to som ale nemal robiť, lebo je to ešte horšie, a aj so mnou. meníme tada poradie a ide Hřebík aka Tom77. čím viac jeho koncertov vidím, tým viac sa mi to páči. úprimný folkpunk, trošku ako staré české kapely bez kapely. seansu zakončím ja. stratil som kazoo. ináč klasika. vlastne aj to kazoo je klasika, lebo neni koncertu, aby som niečo nestratil. Lukáš si nás odvezie do Dubaja, kde spucujem dáke žrádlo a pivo a obalený psími chlpmi zaspím na pár hodín. zajtra totiž cestujem na opačný koniec Československa, takže budík je krutý.

15.4. - Michalovce - Terno - The Kľemones, Sistem Error, Strecha
Lukáš ma vezie do Prahy, kde zhodím gitaru a idem spolujazdou do Žiliny. šofér je trochu mimo, nepočúva navigačné, ani svoju ženskú, nieto ešte aby počúval mňa. ideme severnou trasou a ešte k tomu sa zastavujeme pre dáky bazmeg mikroskop na letovanie čipov, či čo. takže meškanie je jasné ako ranné zore. a keďže meškajú aj Kľemovci, tak je chvíľu dusno. ale iba chvíľu. na mieste činu sa dozvedáme o detinskom správaní miestnych, ktorí sa medzi sebou štvú na "nechodenie" na koncerty iných kapiel, atď. smutno-smiešne ja na tom to, že prečo takéto reči a nálady niekto vôbec počúva. účasť je (vraj vďaka tomu) mizerná. moc nesledujem prvé dve kapely, kecáme pri bare. či hráme pre dvoch alebo dvesto ľudí, vždy naplno. aspoň ja osobne nestrpím žiadne verejné skúšky. takže to rozbalíme a keď už sme merali takú kurva-diaľku, tak si tu užijeme. po koncerte ideme na nákup pochutín a spíme v nahrávacom štúdiu na okraji mesta. najprv ale prekecáme skoro celú noc na balkóne. je mi trochu ľúto kamoša Maťa, čo nám koncert robil, že musel na druhý deň do roboty. milý chlapec je to.

16.4. - Banská Bystrica - Tartaros - The Kľemones, DNO, Pre Mňa Za Mňa
po ceste z Michaloviec si dáme klasický kľemovský deň na cestách: pivo, ázia do žalúdka, hrad. tentokrát sme museli kvôli číne navštíviť obchodné centrum Zemplín, na pivo sme boli v temnom bare ako z Lynchových filmov, hrad bol jadnoznačne najlepší, Brekovský. keďže Ďuri sa v Michalovciach na koncerte trochu viac odviazal, vytrhol šnúru z komba, ale tak, že jack tam ostal. pred Tartarosom v Bystrici preto riešime veľmi zaujímavú (ale neúspešnú) operáciu. aspo nám ujde čas do koncertu. Pre Mňa Za Mňa ma celkom zaujali. mladí chasníci, odkojenci melo-punku, ale dávali tam čosi svoje, kurčacie. dobrý moment bol cover "Rape Me". vtedy som pocítil ako asi kedysi "tvrdí rockeri" brali Nirvanu, keď im nejaké mladé ucho falošne spieva "znásilni ma" priamo do pivných ksichtov. potom sme natiahli bačkory my. a na záver DNo. zo všetkých Christianových kapiel ma toto bavilo úplne najviac. obojpohlavný dvojspevový crustpunk, ale rokenrol ako hovado. fakt to valilo s neuveriteľnou razanciou a odpichom "třista-z-místa". pôvodne sme mali tento koncert hrať v Semafore, ale keďže ten dopadol ako dopadol, tak moc díky Mišovi, že nám vyšiel v ústrety a v šibeničnom termíne zrobil toto. a prišlo veru omnoho viac ľudí ako v Michalovciach. vážim si, že nie všetci žijú všakovakými malichernými spormi o hovienkach.

27.4. - Praha - Futurum - NoMeansNo (CAN), Epidemics (SWE)
opäť môj kapánek ofiko report tu: www.superbeat.cz. čo som nenapísal tam? mal som neuveriteľný splav na pivo a kúpil som si dve tour EP od NMN. jeden vinyl (Jubilation) je výborný a druhý divne pomalý s príznačným názvom "Old". plus k tomu asfalty od sympaťákov Epidemics a ich bývalej kapely (obidva výborné). v ten deň zomrela Poly Styrene (RIP), ale v Epidemics odkaz X-Ray Spex totálne žije ďalej. určite si čeknite nové Epidemics "No Reply EP". vyšlo aj v Čechách na labeli Dog Lovers Records v úplne inej verzii obalu ako inde a v ultra limitovanom náklade.

na dnešok hádam stačí, nabudúce o mojom Sugawara Spirit Minitour a o májových koncertoch a potom sa snáď konečne dostanem aj k muzike, čo počúvam a ktorú by som rád odporučil a poslal ďalej.