rekapitulácia koncertov (časť prvá) 10.2

posledných pár dní som nemal čas akosi na nič, bol som v jednom kole s koncertami. buď organizačne alebo ako aktér alebo tak napoly. tak aspoň zhrniem, čo to bolo za akcie.

8.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si zase raz nedal pokoj a zľutoval sa nad okoloidúcou kapelou z Berlína. prizval aj Disident, nech reku prídu pankáči. deň pred koncertom komplikácia. vo vedľajšej krčme koncert zadarmo vonku do desiatej. tak sa začne až po desiatej, to je taký nemecký čas, aspoň sa nebudú cítiť nesvoji. a my sme sa nemuseli ponáhľať. krčma poloprázdna, všetci sa pohupujú na Karavane zadarmo kdesi v tom druhom šenku. Marek s Jankou zobrali Semafor do vlastných rúk a zachránili ho pred osudom diskoklubu (aj keď osobne si to neviem predstaviť, že by tu z toho bola natriasareň). ľudí sa po desiatej nahrnulo celkom uspokojivo, koncert otvárame s Disidentom. v malom priestore sa rád šaliem, tam ma to vždy baví. síce inštrumenty ľahko tu prichádzajú k úrazom, ale kto by na také hľadel v ošiali rokenrolu. Nemci United And Strong zaujali z našej kapely iba opitého speváka Aľeho. a bubeníčka zaujala samozrejme bubeníka Danka. ináč "miliónkrát počutý húpačkový hárdkor", aby som súhlasne citoval organizátora. prečkal som pri distre a trpezlivo som vysvetľoval pankáčom, že nie, tie tričká nie sú zadarmo. Nemci sú veľmi milí, strejdedž mládež, chcú sa družiť, vymieňať cédečká, idú na Ukrajinu a do Moldavska. keďže na druhý deň ráno skoro vstávam na túru, tak hneď po naskočení motora zakapávam a zobudím sa až doma.

11.10. Bratislava - Obluda
aj v pondelok sa dejú veci. Kubo z veleslávnej agentúry Two Fingers In The Air (voľný preklad: S Prstom V Riti) urobil koncert zámorskej vychádzajúcej hviezdy Burning Streets a opäť Disident. keď prídeme do Obludy, nie je tam vôbec nikto iba majiteľ Vlado s priateľkou. teda, tieto bohémske mestá, všade sa začína neskoro, nie ako u nás na severe, kde sa musí končiť do desiatej (aby sa asi o to viac mohlo slopať). ľudia sa trúsia jak lupiny z plešiny. Ani neviem ako, ale asi zázrakom, sa tam nazbieralo menšie stádo rokenroluchtivcov. začíname, solíme, ale mne furt vypadáva basa a tak si to vôbec neužívam. keď sa pohnem, vypadne kolík, keď stojím ako úd, tak ma to nebaví. Amíci nás tľapkajú po pleci, akože dobré to bolo. sú to profíci, vedia čo poteší. oni to však rozbalia v onakvejšom štýle. tiež si to už miliónkrát počul, ale je to zahraté dobre a ani tá občasná čoko-poleva mi nevadí. Boston sa nezaprie. po pár pivách som najmúdrejší a za svoju pýchu spadnem do prachu, keď prehrám s Močom stávku o akúsi blbú skladbu od Offspringu. tak mi treba, za stávky o veciach, ktoré nepoznám.

14.10. Žilina - Squat Palác Sofia
tento koncert som organizoval spolu s ľuďmi okolo squatu. ja som ma na pleciach komunikáciu, plagáty, kapely a apošku a oni miesto, jedlo a pomoc s propagáciu. Litovské kapely prišli po zotmení jak hladní vlkodlaci. napchali svoju dodávku cez úzky priechod na dvor squatu. a už sa aj veselili. celkovo to bola veselá cháska na čele s Džím s borovičkou v ruke, ktorý celý ten tour-cirkus zariadil. trešisti Parte otvorili koncert, ale to som si akurát išiel konečne dať na dvor v pokoji cigu po úvodných zhonoch. a keď som sa vrátil, už bolo po funuse. takíto sú tí trešisti, rýchli jak namydlené fazuľové prdy. po nich Džího kapela GxFxTx, akože Good Fucking Time (veľmi voľný preklad: Jebavý Čas). taký treškorík, viac punku a hárdkoru, ale moc ma to nebralo. sfajčili sa ako bomby a potom sa už mohli snažiť ako chceli. ďalšou školáckou chybou bolo, že nevedeli kedy skončiť. po každej piesni ďalšia a ďalšia. ani som to nesledoval, bol som radšej vonku. zato posledná kapela všetkým ukázala ako sa má hrať rýchly hárdkorpank. Brosided sa volali a pozametali s ľuďmi. a to doslova. čo sa na nich robilo v tej zatuchnutej pivnici. ľudia na zemi, ľudia vo vzduchu, ľudia od steny k stene, hádzali sa tam jak besné kozorožce. našťastie všetci vieme, že pankáči, a najmä tí opití, sú gumenejší ako pneumatiky a že sa im nič nestane. keď sa z podlahy začalo prášiť dobehol postrekovací voz značky Vojto, vodou postriekal špinavú dlažbu aj rozohnených gumkáčov. na zemi sa vyvorilo jemné blatko, čo však nikomu neprekážalo. kto sa čo i len na chvíľu priplietol do chumľa už bol aj zaprasený ako fekalista po orgii. každopádne všetci si pochvaľovali a aj mňa dobil tento koncert energiou. a ako som bol pred ním trochu nesvoj a nervózny, tak po ňom som bol už spokojný a šťastne unavený. po koncerte si ešte Litovčíci zadžemovali a púšťali sa dáke hity, takže dobrá atmosféra pokračovala. Dží sa vysral squaterom do garáže a tým dal bodku za celým večerom. ale to sa zistilo až na druhý deň. a ešte si ráno Litovci osladili čaje a kávy soľou, čo som im nechal a neviem ako prišli na to, že je to cukor. ale podaktorí vraj aj tak vypili. veď vravím, veselá cháska to bola.

propaganda 10.1

nebudem si tu vymýšľať, tento týždeň som moc tej muziky nenapočúval, či už z takých alebo onakých príčin. takže žiadne super albumy toho týždňa nebudú. človek je však živý nielen počúvaním na svojom domácom stereu, ale aj koncertami. tam sa deje niečo neopakovateľné a krásne. a tak ako nemám príliš v láske live albumy, tak milujem live koncerty. preto si spravím takú menšiu propagandu.

a samozrejme srdečne pozývam...

soundtrack 9.4

minulý víkend som strávil vo Veľkej Fatre. človek počuje iba kvílenie vetra, ručanie jeleňov a vlastné myšlienky. aj dúšok domácej slivovice celkom ináč chutí, keď ju pijete s priateľmi v teple zadymenej maringotky (komín bol totiž totálne na prd, a aj keď sme ho vytrvalo šolichali* ako partia MacGyverov, boj to bol márny). na druhý deň bola preskúšaná naša odolnosť. od rána vytrvalo pršalo a premočení do nitky sme sa plahočili dolu klzkými skalami a blatom a potom dlhou Necpalskou dolinou. krásny víkend bez zafajčených klubov a mulatovania.

v stredu sme s kamošom Weslom pripravili v Martine koncert izraelských bláznov Uzbeks a takmer domácich Disident a na poslednú chvíľu pribudli aj nórski vikingovia Rank N´File. myslím, že všetko sa podarilo a ľudia aj kapely odchádzali spokojní. týmto chcem ešte raz aj touto cestou poďakovať všetkým, čo prišli podporiť akciu. naozaj si to vážim, najmä keď viem, že koncerty cez týždeň sa na Slovensku moc nenosia a veľa ľudí nepríde preto, lebo sa nemôže "najebať". ich škoda, pretože prichádzajú o skvelé akcie.

a tu je muzika, čo mi tento týždeň šmakovala najviac:

Lues De Funes - The Great Hard-Core Odrb (1991, Zoon Records)
predstavte si ako by to vyzeralo keby sa kapela Primus zrazila s Chiki-liki-tu-a, trošku modifikovala podľa génu Ježišovi Pivo Nelej, do toho by sa ešte sčuchla so starým predrevolučným undergroundom a potom by začala hrať extrémny HC. neviete si to prestaviť? alebo si to ani radšej nechcete predstaviť? tak potom po tejto doske radšej nikdy nesiahajte. tí, čo však poznajú jednu z prvých HC kapiel na Slovensku, vedia o čom je reč. bicie, dve basy, reči a chrochty. celá nahrávka má neuveriteľne jemný a obnažený zvuk, čo jej iba pridáva na ľudskosti a vysmieva sa všetkým dnešným preprodukovaným akože-špinavým nahrávkam so super-jeba-mega-teror zvukom z mimozemských nahrávacích štúdií. a texty. to je kapitola sama o sebe. sú to tie najchytrejšie texty na slovenskej scéne. neviem či je Lues De Funes legenda alebo kult alebo čo, lebo sú to iba slová, ale je to rozhodne fenomén a jedna z najdôležitejších kapiel na Slovensku.
dlho som po tejto platni prahol, až sa mi ju nakoniec podarilo vymeniť s chalanom, čo prevádzkuje celkom hustý blog. ak máte radi československý underground, tak tam nájdete bezodnú studnicu: www.muzika-komunika.blogspot.com (ďakujem, Mišo)
a pre hlbší a komplexnejší zážitok rozhodne odporúčam: www.luesdefunes.com

Piresian Beach - EP (2010)
kamarát Fliper je taký štúrač muziky. neustále ňúra a ňúra v internetovom bludisku nové kapely a keď niečo objaví, tak ma informuje. minulý týždeň objavil Piresian Beach. dievča z Budapešti so záľubou v československej muzike. všetko si nahráva sama a znie to celé ako melancholický vesmírny surf rockový očistec. je to riadne lo-fi, miestami ťažké, miestami jemné. riffy z pekla, hlasy z neba. a je tam prerábka od Dybbuk. s perfektnou fonetickou češtinou. už to virtuálne EP počúvam celý týždeň. ak to Fliper dotiahne do konca, tak si ju k nám pozveme zahrať.
a čerešničkou na torte je názov Piresian Beach. Piresia je vymyslená krajina, používaná v Maďarsku pre výskum xenofóbie. pomerne veľké percento obyvateľov nenávidí imigrantov z tejto neexistujúcej krajiny... tu je to: www.last.fm/music/Piresian+beach

Tyranie Identity - Bezejmenné Siluety (2010)
Dan a Lucka z Orlové. gitara a dva hlasy. občas píšťalka, drumbľa, kazoo. úprimný, priamočiary a jednoduchý folk. texty sú podľa mňa geniálne, na nič sa nehrajú a pritom idú priamo k podstate vecí. český Naivefighters, bez srandy. koncom októbra mám tú česť odohrať s nimi krátke turné po Česku, nebude to naše prvé stretnutie a verím, že ani posledné. album je na stiahnutie tu: www.tyranie.amaru.cz/alba/bezejmenne-siluety/BezejmenneSiluety.zip

Tupak Amaru - Fuck The System... A co dál? (2010)
zase partička z Orlové. okrem toho, že prevádzkujú klub Futra, perlu normálnosti uprostred obludného sídliska, mastia sakra ostrý a hutný HC/punk s parádnymi gitarami. speváčka Blanka sa s tým tiež nemaže a celé to dokopy valí ako buldozér. radosť počúvať. texty, čo majú hlavu a pätu, sú samozrejmosť. plus hovorené intro naozaj od srdca. celý album dali na stiahnutie tu: www.amaru.cz/files/fuck-the-system.zip
do budúcna to plánujú vydať ako LP a myslím, že ešte stále hľadajú spoluvydavateľov na platňu - zbpunk@riseup.net

-------------

*šolichať - dorábať, opravovať, vylepšovať, piplať sa v niečom (elektrikársky termín - len dúfam, že Ďuri si z nás nerobil srandu)

komixový soundtrack 9.3

tento týždeň som sa na počúvanie muziky vybodol. nemal som chuť, nemal som čas, nemal som záujem. posledné dni okupoval moju hlavu kazateľ. Garth Ennis a Steve Dillon stvorili komix aký nemá páru - PREACHER.

už od malička som chcel byť komboj (nikdy kovboj, u nás sa vždy hovorilo komboj!!!). ale nie ten zlý bandita, čo vraždí indiánov a strieľa hrdinov. zas ale ani nie ten úplne dobrý a ligotavý, bez smietky viny. chcel som byť taký akurát, zaprášený, s cigaretou, sem-tam whiskey, sem-tam dievča, západy slnka nad prériou, presná muška, kôň a puška a všetky dobrodružstvá predomnou. češi na to majú výraz "správňák". nikdy neudrieť ženu, ctiť si priateľstvo až za hrob, držať slovo. proste samozrejmé veci. zákon.

podľa mojich doterajších viet je Preacher obyčajný western. ale kdeže. Garth Ennis do toho zamontoval ešte osudovú lásku, írskeho upíra, šukačku anjela s démonom, Boha Všemohúceho, svätého zabijáka, armády podliakov, tajnú organizáciu, zlé aj dobré rodinné putá, kopu krvi, sexu a chlastu, smrteľných rán a nakladačiek, tonu romantiky a tie najkrutejšie žarty, naozaj nešetrí nikoho. už keď sa zdá, že sa viac nedá, tak ste na omyle. ale to najdôležiejšie je, že to má geniálne napísaný príbeh aj dialógy a krásne kresby. pre dospelé deti je to vlastne biblia a kázanie o "správňáctve". otočka do detstva. kult. len jednu vec ľutujem. že som to dnes ráno dočítal...

a určite si treba dať pozor aj na ostatné Ennisove diela. ten ryšavý chalanisko má plnú hlavu vyberaných príbehov a dar vyrozprávať ich.

soundtrack 9.2 - spomienky

neviem či je to počasím alebo čo, no tento týždeň som mal takú spomínaciu náladu. a tak som počúval spomínaciu muziku. takže to dnes nedám podľa albumov, ale podľa spomienok.

Bratislava
teraz budem znieť ako nejaký Boris Filan, ale čert to ber. spomienky na mojich 5 rokov v Bratislave budú vždy spojené s rokenrolom. hlavne tie roky uprostred, keď už som bol zabývaný, ale ešte nie na odchode a zamestnaný na polovičný úväzok. chodievali sme do krčmy, ktorá už neexistuje, mali sme v jukeboxe vlastnú muziku, mali sme tam (takpovediac vlastnú) miestnosť, kde sme si nosili (doslova vlastný) chlast. nebolo to príliš loajálne voči majiteľovi, ale kto by to vtedy riešil. veľa ľudí nadávalo, nadáva a bude nadávať na Blavu. väčšinou sú to tí, ktorí tam "museli" ostať. ja nemám prečo nadávať. spravili sme si ju po svojom. Malé Karpaty, Prima, vieška, Mlyny, Zuza, jeseň, kamaráti a muzika v tom hrali najväčšiu úlohu. vždy keď idem do Bratislavy, tak sa teším a vracajú sa mi spomienky ako blesky. chodím na známe miesta a väčšinou stretnem starých známych. 5 rokov je 5 rokov predsa. veľa z tých kapiel, čo sme vtedy počúvali už pre mňa stratilo rokenrolové pozlátko a nebavia ma, ale zopár ostalo. keď sa chcem v myšlienkach vrátiť, počúvam toto (a platí to aj opačne: vždy keď toto počúvam, tak sa vraciam): Social Distortion - všetky albumy (najviac Sex, Love & Rock'n'Roll). a Turbonegro - všetky albumy (okrem Retox) a tento týždeň som točil Small Feces Volume 1. nemám rád všelijaké výbery, best ofky a podobné ťahače peňazí z fanúšikov, ale toto je niečo iné a baštím to chlapcom z Osla aj s navijakom. najlepší coverovací album široko-ďaleko.

Anglicko
po škole som v tejto divnej krajine strávil rok. býval som uprostred polí na starej farme. mal som blízko k moru, blízko do Brightonu, blízko do Londýna. kto nebol v Anglicku, nepochopí ich mentalitu. majú niečo špeciálne, to mi nik nevyvráti. asi je to ostrovnou polohou, takou divnou tvrdohlavosťou a dedičstvom koloniálnych čias, ale nejdem tu rozoberať dejiny. tie ich tradície a špeciálny prístup ku všetkému. občas ma to vytáčalo, niekedy som sa na tom zabával, ale väčšinou som to miloval. je to taká zvrátená láska. ale úprimná. naozaj často sa mi cnie. bolo to aj tým, že som sa tam mal fakt výborne. bol som tam s frajerkou, hral som sa deckami, rozprával sa s miestnymi, bycigľoval, mal som Rock'n'roll Eddieho, pozeral staré filmy v stodolovom kine, nahral som tam dve cédečká, zažil som kopec koncertov, v sekáčoch som si vyhrabal milióny platní (balík čo som posielal domov mal vyše sto kíl), nasával som to divné Anglicko plnými dúškami a páčilo sa mi to. zvrátená láska... nič tak nevystihuje tú pošahanú krajinu ako nahrávky The Jam - všetky albumy (pre mňa špeciálne Sound Affects). ale tento týždeň som počúval ešte jednu platňu, ktorá neni ani taká dobrá, ako je "anglická" a úplne ma vrátila späť. Fisher Z a ich album Red Skies Over Paradise (ani nejdem hovoriť, že na obale je Brighton), špeciálne pesnička "In England" (ani jej nemohli dať iný názov). ešte aj keď toto píšem, znie mi v hlave a zatláčam slzu. pred tromi rokmi v septembri som sa balil do Anglicka a nevedel som, čo ma čaká...

soundtrack 9.1

tento týždeň bol úplne úžasný. po robote som sa vždy zahrabal do platní, pozeral booklety a počúval a počúval. prehádzal som celú svoju zbierku a konečne som si vypočul všetky dosky, čo som si doniesol z akcií počas uplynulého mesiaca. a že ich bolo požehnane. a tu sú tie, ktoré ma dostali najviac. tentokrát je tu aj normálne usporiadané do akéhosi rebríčka od najlepšej platne a dnes to sú samé silné dosky.

Adolescents - s/t (1981, Frontier)
totálna klasika žánru. esenciálny punk z Kalifornie, ktorý asi veľa vecí určil na dlho dopredu. geniálne zahraté a nahraté piesne. zhodou okolností som túto dosku získal s kopou kapiel, ktoré vykopávajú starý punk a mastia ho s novým zvukom, síce dobre, ale na originál jednoducho nemajú. Adolescents všetkým kapelám nakopávajú rite a s prehľadom. "Kids Of The Black Hole" a "Amoeba" sú hity storočia. tento vinyl nezliezol z môjho gramca už pekne dlho. stále ho tam mám opretý mimo celej zbierky, aby som si ho mohol kedykoľvek zas pustiť. (Milan, ďakujem.)

Wipers - Is This Real? (1979, Park Avenue)
zázračná kapela z Portlandu okolo speváka a svojského gitaristu Grega Sagea. aj keď pravák, hral na gitaru ako ľavák, robil si vlastné efekty a mal svojskú filozofiu kapely. vždy sa dištancovali od punku a pritom to boli najväčší pankáči v tom čo a ako to robili. album je plný nádherných pesničiek, dneska ja už z toho minimálne kult. je to rýchle, pomalé, veselé, smutné, ale najviac melancholické, zvláštne a odvtedy ako Wipers poznám je to srdcovka. v berlínskom obchode som sa kvôli prachom rozhodoval medzi dvoma ich doskami. pekná a zároveň krutá voľba...

Ilúzia - Búrka (2010, cooperation of labels)
videl som ich prvý koncert a sledoval som celú ich hudobnú dráhu, keďže žijem tam kde oni a sme kamoši. konečne sa im podarilo ustáliť zostavu a po dlhých rokoch nahrať debut. skvelý debut. znie to skvelo, je to perfektne zahraté, má to krásny obal, má to perfektné texty, má to myšlienku, narobí ti to v hlave búrku. je to košaté s presahmi všelikde, ale pritom s koreňami pevne v HC/punku. nie je to láska na prvé počutie, musíš sa do toho dostať a potom je to mocné ako skaly a obloha. niektoré piesne mi znejú v hlave aj teraz. mám rád, keď sa veci robia s láskou a hĺbkou. som ešte o to radšej, že som sa na vydaní mohol podieľať. a som úplne najradšej, že mám tú česť ich poznať.

Harum-Scarum - The Last Light (2004, Partners In Crime)
a zase Portland, mekka dobrých kapiel. aj keď táto banda u nás kedysi koncertovala pomerne často, mal som ich možnosť vidieť iba raz a padla mi sánka. teraz mi padla pri počúvaní ich poslednej platne. je veľa kapiel so ženským spevom, ale je iba jedno Harum-Scarum. vymakaný HC/punk. nadupaný, melodický, rokenrol buldozér. som len človek a podvedome sa nevyhnem porovnávaniu ženských a mužských kapiel, lebo rozdiely tam proste sú. ale pri Harum-Scarum nad tým takto moc nerozmýšľam. je to proste nakopávačka od prvej sekundy až do konca. aaarghh!!!

rozprávky
krátky nálet do antikvariátu Nazca a už si odtiaľ odnášam priehrštie starých slovenských rozprávok. je to to najlepšie pred spaním. fantázia pracuje a príbehy sa vinú nocou. aj s praskaním a pukaním a škrabancami a mladými hláskami starých slovenských hercov.

a na záver dva odkazy. fotky z krstu dosky "Búrka" od Ilúzie (punkgen.sk) a jedna recenzia na túto platňu (kidsandheroes.com).

soundtrack turné

posledné augustové dni som strávil na cestách. absolvoval som Eine kleine SchmutzigMuzik Tour v Česku a Nemecku. prvý krát v živote sa mi tak podarilo hrať mimo územia, kde rozumejú jazyku, v ktorom spievam. bola to skúška, kopa skúseností a ten najlepšie strávený čas. o priebehu turné určite v dohľadnej dobe napíšem report. a čo sme počas týchto dní počúvali a čo pre mňa ostane navždy spojené s týmto turné? tieto albumy:

Dead Kennedys - Fresh Fruit For Rotting Vegetables (1980)
nesmrteľná prvá nahrávka Jella Biafru a jeho kumpánov. kto toto nepozná, tak je asi z inej galaxie. pred tretím koncertom turné, keď sme sa blížili do Vysokého Mýta, som sa tak započúval do úvodných psychedelických gitár v "Holiday In Cambodia", že nebyť spolujazdca Dana, ktorý strhol volant, asi by sme skončili v priekope. odvtedy sme ešte tú kazetu otočili niekoľko krát a vždy keď prišlo k onej takmer osudnej gitarovej pasáži o čosi pevnejšie som držal kormidlo.

Minor Threat / Wasted Youth - Demos
za rohom je Nemecko a my sa pomaly motáme po zmätených cestách okolo Ústí nad Labem. to čo nám hrá z reprákov je však jasné a rýchle. staré demá týchto klasikov HC/punku na jednej kazete. čistá energia, bez okolkov, priamo do ksichtu. a pritom sú to také isté pankové odrhovačky ako od Angelic Upstarts alebo Sham 69 akurát, že zahrané o niekoľko otáčok rýchlejšie a zúrivejšie.

Leatherface - The Stormy Petrel (2010)
album som mal stiahnutý a doma som ho už počúval, ale prišiel mi priemerný. keď sme sa v Lipsku ráno po koncerte naraňajkovaní hrabali v distre SM Musik, konečne som si ho ukoristil aj na vinyle. hneď sme si to pustili u Mathiasa na byte. hrali sme staručký mini-hokej alebo len tak počúvali. melancholický pank Leatherface a najmä chrapľák Frankieho Stubbsa je nezameniteľný. bol to deň, keď do seba všetko zapadá ako v rozprávke.

Queen Of The Stone Age - Songs For The Deaf (2002)
svojho času som túto kazetu doslova zodral. potom takmer zapadla prachom. comeback sa udial na nemeckej diaľnici, v obklopení valiacich sa kamiónových obrov a nadzvukových nemeckých kár. preriffované halucinogénne piesne ako z partesu pre jazdu na diaľnicu do pekla (v našom prípade do Drážďan). asfalt (v Nemecku betón) sa rozmazáva pod kolesami, krajina zdanlivo pomaly ubieha a my "headbangujeme" o stodušu.

Uzbeks - demo (2009)
koncert izraelských Uzbeks budeme robiť koncom septembra v Martine. v Drážďanoch sme náhodou stretli ich gitaristu a do auta sme získali ich kazetu. svet je malý, všelikto pozná všelikoho. toto kratučké demo sme točili väčšinu cesty domov. ide z toho neskutočná energia a kopec srandy. je to návyková látka. Uzbeks majú v sebe vibrácie Adolescents a nekompromisnosť Black Flag. už sa teším na koncert.

Johnny Cash - American IV: The Man Comes Around (2002)
ja viem, ja viem, už som tu tento fenomenálny album raz spomínal. ale môžem si pomôcť? týmto albumom sa cesta našim autom na tour začala a aj skončila. a v noci, keď som sa vrátil domov, som stále nemal dosť. založil som platňu na gramec, na balkóne som si dal pivko a cigu a rozjímal som nad uplynulými dňami, ktoré ubehli
ako sen.