pondelok 28. júna 2010

soundtrack letného slnovratu

bol letný slnovrat. dni sa začali krátiť. zase odpadol jeden kľemokoncert. víkend stál za to aj tak. a tu sú najšmakovnejšie nahrávky mojich uplynulých dní:

Smalltown - The Music (Deranged Records, 2004)
vyhrabal som túto platňu v distre jedného Francúza spomedzi iných dosiek, ktoré mi vôbec nič nehovorili. o švédskom triu Smalltown som vedel iba to, že nedávno preleteli na turné aj cez Česko a že hrajú akýsi pop-punk, voči ktorému som zväčša podozrievavý, lebo nemám rád príliš sladké koláče. keď som tento dlhohrajúci debut praštil na gramec a ozvali sa prvé tóny, vedel som, že to nie je ich prípad. z celej dosky ide jasný odkaz na to najlepšie zo sedemdesiatkových* kapiel ako Stiff Little Fingers či Jam. melodický a drsný vokál, krásne harmónie, ale je tam aj potrebná ufúľanosť a všetko presne tiká ako časovaná bomba. celé je to vyvážené veľkou dávkou originality a skvelými textami. takto sa má hrať punkrock. mám chuť trieskať si hlavu, že som ich premeškal naživo.

Fleshies - The Sicilian (Alternative Tentacles, 2003)
Fleshies som videl naživo v 2003 v Prahe. hrali prví, nevedel som o nich nič, rozsekali ma a trochu zatienili aj hlavné "hviezdy" koncertu. pamätám si samovražedný rokenrol a nadzvukového speváka, ktorý bol na viacerých miestach naraz. odvtedy som o nich nepočul a až na Mišmaši vidím u Martina Valáška ich platňu The Sicilian. kruh sa uzatvára, doska sa točí na mojom gramci a všetko sa to vracia späť. volume doprava, bedne skáču po izbe. typická kalifornská masakrálnosť, akoby už po tejto doske nemalo prísť ďalšie ráno. všetko nabudené až na hranu priepasti, ale stále je to rokenrol a sakra chytľavý. v istých pasážach si nemôžem pomôcť a myslím na Turbonegro v období ritnej kobry. a potom príde pieseň Rosa a ja krútim hlavou nad tou jemnosťou a krásou. akoby na tom albume pracovalo viac kapiel a všetko to drží pokope perfektný vysoko položený spevákov vokál, ktorý by sa tam ani nemal hodiť, ale je to dokonalé. naviac majú Fleshies fakt ostré a brutálne vtipné texty. drobnôstka na záver sú piktogramy na obale pri menách členov. taká blbosť, ale mňa ako bookletového fetišistu potešila. chcem ich ešte vidieť live!

Michaela - Sprayer-Frayer (Tommü Records, 1994)
hneď na úvod: toto nie je žiaden vtip!
detské albumy sa robia všelijako. väčšinou podľa hesla: "dáme tam dáke veselé polodementné popevky, deti na to budú tancovať ako šalené a máme od nich na chvíľu pokoj." alebo to môže vyzerať fakt na úrovni. ako keď sa do toho pustí Peťo Nagy, ktorý je autorom všetkých textov a drtivej väčšiny muziky na tejto kazete. objavil som ju prednedávnom v jednom hračkárstve za 50 centov a neváhal som ani chvíľu. Čo song, to skvost.
Sprayer-Frayer je najoriginálnejší hardkorpankový text o korupcii, hlúposti polície a nadvláde grafity. Gitara-na-na a Lietajúce rádio sú pocty mocnej muzike. Nikdy nezober drogu strčí do vačku mnohé verklíkové straight-edge texty. Nožnice je skvelý DIY manifest. Šialená svadba je o nespútanej fantázii. Už to mám! je prefektná sonda do rozdielov sveta detí a dospelých a hádajte kto to schytáva na plnej čiare. Je tu aj zopár emo songov, ktoré patria ku každému dobrému albumu a tiež veľmi netradičný stereotypy búrajúci pohľad na komáre. Po hudobnej stránke je to pestré a nápadité a Peťo dokazuje, že miluje najmä reggae. Michaela Paštéková už neni uvrieskané mandarínkové decko, ale ešte ani tínedžer, je to niečo neurčitého medzi. Ideálna kazeta do auta, nenudí, je tam čo objavovať a je to aj švanda. Fakt.

Divadlo Járy Cimrmana - Hospoda na mýtince (Supraphon, 1977)
mám taký zvyk, že na dobrú noc väčšinou počúvam hovorené slovo. hry RND a dialógy L&S sú tak vlastne moje permanentné dosky týždňa, lebo to počúvam stále dookola. až sa to môže niekomu zdať divné. a aj sa zdá... ale inak to už asi nebude.
keďže prednedávnom zomrel Ladislav Smoljak, siahol som len tak z akéhosi nekro-popudu po platni Hospoda na mýtince, ktorú som pred pár rokmi našiel v antikvariáte Nazca (jedinom veľmi chabom obchode s platňami v Žiline). a zabavil som sa kvalitne ako vždy... hehe, a teraz paradoxne zisťujem, že pri hovorenom slove mi akosi dochádzajú slová na priblíženie. tie nesmrteľné Cimrmanovské hry jednoducho treba počuť. ani žiadna "hláška" ma nenapadá. vytrhnuté z kontextu to pochopia iba tí, čo vedia. a keďže vedia, načo písať viac. a pre tých, čo nevedia, načo písať viac. prepáčte. L.Smojlak - R.I.P.

ešte by sa sem patrilo napísať album Is This Real? od Wipers, ktorý som posledný týždeň hodne počúval. ale povedal som si, že kapely, ktoré mám zatiaľ iba na mp3 sem nebudem dávať. keď si zadovážim vinyl, určite sa tu tento punkrockový míľnik objaví.

--------------------------
*sedemdesiatkové kapely - punkrockové kapely zo sedemdesiatych rokov. tento výraz veľmi neobľubujem, lebo sa zlumpačil a rozriedil a punkom 77 je dnes označovaná hocaká plytkosť

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára