hej hou občania, za veľmi krátku dobu zažívam kopu koncertov. to mám rád.
15.-16.10. Okthoberfest - Starý Smokovec - Casa Dolce
veru, Casa Dolce mi už príde ako ozaj sladký domov. vždy sa tam teším a cítim sa tak ako doma. tentokrát putujem autom aj s Borlíkom a cestou sa vôbec nenudím, vedieme dlhé debaty o všetkom možnom. síce hneď v Žiline urobím pirátsky kúsok, že by sa všetkým dopravákom postavili od jedu pokutové bločky, ale potom to už šlo celkom fajn. keď o pol jedenástej dorazíme do Smokovca, už mastia zaskakovači Boiling Point, akurát sa stihnem vybaliť, takže z ich thrashpunk setu nevidím ani holý prd. a hneď po nich ide môj osobný vrchol "festivalu" Vocatio Interna. pekelné peklo zo samotného nahlbšieho pekla, zlá a zúfalá zloba, neutíchajúci plač a kruté náreky. kysucká hrôzovláda. tam v tých severských vrchoch sa asi niečo zlé deje, že takto musia drtiť. hrali tak intenzívne, že Slavkovský štít to nevydržal a rozštiepil sa. po nich Disbeatless z Jihlavy bez speváka, ale zvládli to aj tak, vlastne som si vôbec nevšimol, že spevmi iba zaskakujú. taký temný, valivý, monotónny rokenrol. bavilo ma to. nakoniec domáci zasrani Time Of My Life. zdalo sa mi, že Kubovi trochu odchádza hlas, ale aj tak to bolo super. klasicky kvalitný hardkorpunk, tak jak ma to baví. plus prehliadka bývalých bubeníkov. ale neťukol si ani jeden. na konci coverová smršť. Poopičný Stav vládol, plus ten text ja hodí jak riť na šerbeľ pre mňa teraz, takže ma to totálne dostalo. potom je čas do rána sa natriasať pri platniach. idem na to, ľudia sa bavia. nič netreba riešiť.
na obed vyskočím zo zeme rovno do auta a fujazdím na Štrbské plesó o-o. špacír na vodopád Skok a späť do Smokovca. medzitým si Kubo vytiahol gramce, takže ma víta Beastie Boys, ale naštastie sú tam chalani z BxPx a tí to korenia lepšou muzikou. dnešný večer začína Rúbaniskom. ako som hral, nech posúdia iný. ja šem še pobavel. a dal som si patentovať univerzálne výmenné DIY tričko. medzičasom dorazili Litovskí bračekovci a ako prví idú na paškal Brosided, potom GxFxTx (tí si trošku vylepšili svoju reputáciu zo Žiliny), pak Jakubysko a Roxor, nakoniec st8le viac "vandalizujúci" Čad. nejdem písať radšej nič, lebo zo všetkých kapiel som videl iba črepinky, všetko som poctivo prekecal vonku na zime. ja keď sa raz dostanem do prúdu, nedá sa vyplávať. s platňami mi tentokrát vypomohol Deneš, za čo mu ďakujem a som rád, že si to tak parádne užíval. ja tiež. spať sa išlo o siedmej. tentokrát neboli žiadne Popudlinské Močidlany ako minulú noc (sorry Borlík a nočný stolík). v nedeľu poobede budík, všetci sú nenávratne preč. iba vranovčania a my sa tu potulujeme a čakáme na koniec sveta. pomôžeme Kalymu s upratovaním a podvečer naplníme auto pozostalými a prdíme domov. ďalší perfektný víkend prešiel ako lavína. o rok hádam zas.
20.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si nedá pokoj. ale tentokrát ho úplne chápem, pretože pokiaľ ide o Straightjacket Nation, tak neni o čem. vo vlaku si otvorím víno a trošku pilujem hru na hudobný nástroj. no, maestro zo mňa nebude, ale gitarou dokážem ledakoho prekvapiť (keď naňho vyskočím spoza rohu a jeb po hlave). v Semafore pol človeka a tak neni spechu (mám rád "akože-preklady" z češtiny, môj najobľúbenejší je legendárny Robčov preklad nepreložiteľného slova "říz" ako "rijez"). Rúbanisko sa dobre používa či už na otvorenie alebo zatvorenie koncertu, tentokrát to vyšlo na otvorenie. dokonca aj klokani sa prizerali, neviem či preto lebo takého debila ešte nevideli, alebo sa im to naozaj páčilo. tentokrát som svetu predstavil nový revolučný systém univerzálnych DIY nášiviek, v tomto prípade "nápľuviek" (pre podrobnosti mi kľudne napíšte. ako vyzerá taká pravá onápľuvkovaná pankáča, sa môžete pozrieť tuto). Na Smiech klasicky dobrý, ba povedal by som, že ešte lepší a rýchlejší ako naposledy. nejaký ten coverík od Kritickej S., aby bolo jasné odkiaľ fúka vietor a hotovo. nakoniec kenguriaci a kengura z krajiny dingov a aboridžingov. nátresk ako prasa (myslím hudobný, lebo o návštevnosti stredajšieho koncertu si nebudeme robiť ilúzie). mastili jak diviaci, ale na moje potešenie a počudovanie dali aj zopár piesní, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani rokenroloví fotri od Wipers či Hot Snakes. ale orientácia na chytľavý namastený HC/punk prevládala a drtila všetko. bubeníčky tu v Semafore v poslednej dobe idú a táto s prehľadom kraľovala. po koncerte špásy s Adrikom a hajde ku Danovi na dom. koaly zaliezli na eukalypty, my s pánom domácim sme ešte zadelili Jägera a potom už len chrápanie. ráno sa basák zo SJN priznal k Dylanoidnej folkovej tvorbou, tak sme hneď nadviazali kontakty. keď som cestoval domov, padal sneh, čo sa prepadával pod zem, všade boli krásne jesenné farby, slnko tak zvláštne svietilo, počúval som nový Leatherface a mal som chuť plakať od šťastia a objímať celý svet. to sú tie momenty, ktoré si budem pamätať... "it's good to be home, it's good to be gone"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára