pondelok, 31. januára 2011

rekapitulácia decembra 2010

tak po dlhej dobe opäť späť. najprv skúsim takú krátku rekapituláciu decembra 2010, keďže som to tu pekne zanedbával.

v posledný mesiac roka som totiž absolvoval pomerne hutnú dávku koncertov. Piškóta Tour som dotiahol do konca troma koncertami. v Zlatých Moravciach neprišiel vlastne nikto. také koncerty človek potrebuje, aby si nemyslel, že zožral všetku múdrosť sveta. takže som iba v pohovke a v totálnej zime zahral pre zblúdilé duše. ale ja som ťa varoval, Stocky, ja nie som Vratko Rohoň a ani nikdy nebudem. na druhý deň v Bratislave sme celkom slušnú kaviareň premenili na pankový brloh spolu s kamošmi The Weeds. asi nás už viacej nepozvú. ale ten večer rozhodne stál za to, díky Šupo. posledný koncert bol v Seredi na oslave Morákových narodenín. tu to dopadlo tiež krásne. snáď by som si iba zabŕdol do vlastných crust-folkových inkarnácií a ospravedlnil sa všetkým, že Rúbanisko jednoducho nebolo schopné ničoho normálneho. ešteže to zachránil Pipo so svojím jedálnym rapom. a to bol koniec Piškóta Tour a o pár dní prišla na svet naozajstná Piškóta, takže mi pribudnú nejaké tie sladké povinnosti ako krstnému tatovi.

ďalší víkend sa niesol v znamení nervov, keďže som prebral na svoje plecia koncert Zóny A. chlapci sú však profíci a komunikácia s nimi je naozaj na úrovni. to sa už nedá povedať o ich hudobnej produkcii a ako asi jedinému triezvemu človeku v klube sa mi pretáčali oči, čo všetko si môže dovoliť taká legenda. na druhý deň sme zase skočili do Blavy s Kľemovcami a rozprášili Randal na krste kapely Papundekel. Ja som v metropole aj ostal, aby som si hneď nasledujúci večer vychutnal návštevu starej dobrej Viešky Pod Rovnicami a potom Macabre a Napalm Death. koncert úžasný, návštevníci už menej. metalisti sú celkom nudní, iba stoja a kontrolujú takty v krkolomných sólach a keď si človek skočí, tak ho ešte aj nechytia.

nebudem klamať, na koncerte Zóny som čosi zarobil a tak som mohol celý týždeň chodiť po Slovensku a hrávať zadarmo. hneď v utorok som si zabrnkal vo Zvolene. švédska HC/punk úderka Nitad ma totálne rozsekala a hneď sa dostala medzi adeptov na koncert roka. po zemi sme sa váľali a krochkali od radosti. aj noc s nimi potom stála za to, milí chalani. díky Rado za linoleum. na druhý deň som si nečakane zahral po boku Jaya The Cat v Nitre, keď Richťovi vypadla nedisciplinovaná predkapela z Nemecka. hneď v prvej pesničke mi jebli dve prostredné struny (G,A) a tak som zachraňoval česť defakto na dvoch (mohol som si vybrať, buď horné alebo dolné, hehe). ale dopadlo to dobre, dokonca aj s prídavkom. tak neviem či publikum boli masochisti, alebo čo. posledný koncert v rámci neplánovanej šnúry sa odohral zase v Blave po boku mojich obľúbencov Radio Dead Ones. účasť malá, zábava veľká. agentúra "dva prsty v riti" zase úradovala. najlepší bol rozmetaný polystyrén, čo umocňoval krutú zimu vonku aj pred pódiom.

víkend zase klasicky pankový s Kľemovcami po dlhšom čase v Dolnom Kubíne na rozmrdanej aparatúre. pri takých koncertoch sa jednoducho treba vykašľať na akúkoľvek snahu a stačí to rozmrdať ešte viac. teraz nemyslím tú aparatúru, ale koncert. myslím, že sa to podarilo. na druhý deň sa situácia opakovala v Martine, ale tam som aspoň videl parádne vystúpenie valachov Telefon, čo celú akciu pozdvihlo k výšinám (nič iné ma nenpadá ako valašský Dead Kennedys). náš rokenrol to iba všetko zakončil a mohlo sa ísť po mraze domov. a ešte jedna dôležitá vec sa stala. v Malarie distre som vyhrabal platňu No Hope For The Kids, ktorá odvtedy nezliezla z gramca.

posledný koncert v roku sa odohral v Prievidzi, kde som išiel robiť reparát na Fofove narodky, keďže minulý rok som odtiaľ dezertoval. oprava sa podarila úžasne. ako bonus sme dali Kelly Family verziu kapely Ilúzia, čiže súťaž v disciplíne: hádaj koľko muzikantov sa vtrepe na pódium. až to kvantitatívne hraničilo s nejakou ska-kapelou. a potom už len milión kecov, vlčia tma a hmlisté vianočné ráno.

potom som sa odpratal zo sveta do závetria bez výdobytkov modernej doby a po novom roku som sa presťahoval do Prahy. nemal som net a ani gramec a to bol tiež dôvod prečo som sem dlhšie nič nepísal. pre dnešok by hádam aj stačilo. dobrú noc.

2 komentáre:

  1. dlho sme cakali!!

    ja som sa na Nitad teperil do Viedne. minuly rok sme nahodou tulajuc sa podnapiti ulicami Stockholmu [po tom ako sme zmeskali koncert Bombettes] stretli basaka Nitad + par dalsich punx [Totalitar, Mackabert Fynd]. zobrali nas na pivo a velmi mila particka.
    verim ze vo Zvolene musela byt este vacsia zverina ako vo Viedni!

    wiedr

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je jasné, že drevorubačský Zvolen vždy vyhrá nefér súboj s naškrobenou Viedňou. ponúkam len zopár momentiek: starší týpek, čo sa práve vrátil z basy, objednal hneď zkraja švédom rundu a za to fasol tričko (bohvie či ho nosí)... brutus váľačky v špine na betóne počas koncertu... švédi spiaci na linoleu, daktorí bez spacákov iba tak zabalení v kabáte... proste panková selanka, hehe.

    OdpovedaťOdstrániť