nedeľa, 2. októbra 2011

milé deti, fofrom fofrom (vol.6 - akcie júl)

22.7. Praha - Vltava (Non-Smoking Orchestra)
bol som voči tejto akcii máličko skeptický a ako sme sa blížili popri Vltave do centra, tak moja neistota narastala. pretláčať sa niekoľko tisíc hlavým stádom ľudí a turistov nepatrí medzi moje obľúbené činnosti. ale dostali sme sa na ostrov uprostred Vltavy a našli sme si miestečko na brehu, čo nebolo vôbec ľahké. rieka plná lodičiek, člnov, šlapadiel aj DIY plavidiel. všetky sa sústreďujú okolo veľkého pontónu, na ktorom tróni obrovská obrazovka a pod ňou nemenšie pódium a na ňom dáka mravenčia kapela. vcelku megalomanská akcia, skromne povedané. Dan Bárta naštastie dokvílil a ani netrvalo dlho a už sa rozozneli prvé tóny trubiek. po prvý krát vidím Emila Kukuricu a jeho nefajčiarsky orchester. aj keď pri takejto diaľke neviem či sa dá hovoriť o plnohodnotnom koncerte. každopádne zvuk mali machrovsky vyšpekulovaný, takže bolo počuť všetko a perfektne. repráky boli rozsiate snaď v kilometrovom okruhu okolo centra diania, to musela byť zaujímavá výzva pre zvukárov a pekná fuška všetko to nastavovať. a čo koncert? je to taká zábavová kapela zo Srbska, takže zabávala. overenými hitmi z Kukuricových filmov. bolo ich tam na pódiu asi milión, každý dáky nástroj a každý dúchal, búchal, brnkal, trieskal. ale pekne pod taktovkou speváka v divnom kostýme, ani neviem čo to bolo, akýsi cyklistický modrý bazilišek, no fakt netuším. pobehoval tam hore dole, burcoval pospolitý pražský ľud ku vokálnym výkonom a čapkaniu, miestami úspešne. malo to slabé miesta, kedy sa mi to teátro zdalo až priveľmi sladké/smutné/kyslé/veľké, ale to asi neodmysliteľne patrí k balkánskej náture. a boli momenty silné, kedy to proste hralo a bolo to mohutné. stále sa mi natláčala myšlienka a nie a nie odísť. že Turbonegro, akurát v srbskom ľudovom prevedení. môže byť, nie? taký profesionálny štadiónový kolotočársky orchester, ako všetko balkánske, čiže hlavne veľa, pestro, bordel, chaos a divoko. raz sa nechali vytlieskať slušne na jeden prídavoček a potom domov.

25.7. Praha - 007 (Unrestrained, Unveil, Rank N´File, The Smashrooms, Beyond Pink, Positive Youth, Reconcile)
pofluffovské matiné teda riadne nabobtnalo a z koncertu je pomaly menší festival. toľko mastnej muziky hádam ani nezvládnem. ešteže kapelky hrajú každá po 20--30 minút, to je akurát. Smashrooms ani Positive Youth ma nejako ničím nenadchli, pobehujem hore-dolu po schodoch ako jojo, hore sedia kamoši na pive, tak preto. Rank N´File poznám z koncertu v Martine, čo sme im robili a bolo to fajné, tak idem pozrieť, nášup, žiadne opakovanie refrénov a sloh, raz a stačí, paráda, ale vraj posledný koncert. ach, tieto moderné kapely, nič nevydržia. Reconcile nedávam a Unveil ma minule vôbec nebavili. Zato ale Beyond Pink je pekná zverina. Päť sestier v zbrani, masaker beštie, sypú do nás mix toho najlepšieho z HC/punku, crustu a kdesi v pozadí cítim rokenrol. Piesne spievané rodnou švédštinou sú podľa mňa omnoho lepšie ako tie anglické. Táto banda má nesmierne gule, pre mňa objav ako nečakaná facka, ako stádo bizónov v Žiline, ako hovno z jasného neba. Pravdupovediac som nečakal, že švédice niečo prekoná, lebo ja som moc neni na tie vegan-burger-hardkory usoplené kolísavé. Ale to, čo predviedli Unrestrained ma rozsekalo snáď ešte viac ako vikingské bojovnice. Bolo to najmä úprimnosťou a prístupom kapely. Veril som im každé slovo, každý tón, emócie totálne pri moci ("emoce u moci" - aká kapela toto spievala? ha? pamätá si ešte niekto?). A samozrejme bol to aj šlapavý kusisko muziky, takže všetko ako má byť, tam kde som mal hlavu narástla mi riť. Odchádzal som nabitý jak nové baterky. A potom doma prestrašné pripité filozofovanie s Davidom, či platňa Beyond Pink je na 33 alebo 45, bo nesedelo tak ani tak. Ráno je vždy múdrejšie a tento oriešok sme rozlúskli až na druhý deň s čistými hlavami.

27.7. Praha - Cross (Argies, Queens Of Everything)
no tak toto bude report. pravdupovediac išli sme do Crossu len preto, lebo to bolo zadarmo a chceli sme sa stretnúť s kamošmi zo Slovenska, čo sa aj podarilo. Q.O.E. sme preto celý prekecali vonku, čo ma trochu mrzí. a z Argies mi bolo nejako sladko nevoľno, čo tam predvádzali, takže som hodil otočku po dvoch piesňach zase na terasu. a je po reporte. hehehe.


29.7. Praha - XT3 (Rocky Leon, DxFxFx)
no, tak toto je ďalší koncert, z ktorého som mal zmiešané pocity. Rockyho Leona mi prvýkrát spomínal kamarát Rado (môžeme ho volať záhadným menom Rado Gumble), keďže ho robili na reggae festivale Pon Da River. vraj je to milý chlapík. vypočul som si nejaké songy, no veru, optimizmus z neho len tak sršal. o pár týždňov zhodou okolností práve s týmto veselým mackom hrám na Žižkove. klub je plný zvláštnych ľudí, nikde žiadny záchytný punkový bod pre mňa, len divné babenky a nejaký reggae týpci. nuž začnem, žiadne sprostosti a opičky, pekne civilizovane odohrám a domov. jeden chlapčisko tam poskakoval pred vysokým pódiom a poznal moje meno, to ma vcelku potešilo. keď si v cudzom prostredí, vždy dobre padne niekto milý a bez zábran. no a potom vyliezol usmievavý dredatý macko Rocky Leon a usmieval sa a usmieval až do konca koncertu. akoby mal ten úsmev prirobený. tvorba ma však akosi neoslovila. vcelku plytké texty o tom, že v Brazílii sú ľudia veselí aj keď sú chudobní a v Rakúsku zase zamračení aj keď sú bohatí. on je mix Rakúsko/Brazília a takto to pokračovalo v rozoberaní ťažkých tém, slniečko svieti, ľudia sa smejú, atď. plus k tomu väčšinou točil o sebe. nemám nič proti usmievavým ľuďom, ale čo je veľa to je moc. prišlo mi to trošku hrané, lebo v zákulisí sa neusmieval vôbec. celý som polepený tým bezbrehým optimizmom a pakujem sa preč. keď za hodinu zídem dole, tak medvedík je stále na pódiu a usmieva sa. pred ním stádo babeniek. no, tak zase idem hore a gitaru si zoberiem až neskôr, keď nekonečný dvojhodinový tsunami úsmevostroj skončí.

neviem prečo, ale mám teraz strašnú chuť na nejaký temný crust plný zúfalých revov. preto sa úplne hodí, že budúca časť môjho nekonečného spomínania s názvom "milé deti, fofrom fofrom" sa bude venovať Rübänisku a turné s názvom B.B.King Minitour /august 2011/. ako malá upútavka je tu toto videjko.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára