kapelový denníček:
v piatok sme došli do pajzla v Považskej Bystrici, kde sme mali hrať, trocha skôr. v džuboxe vyjebaný Krátky Proces. krčma plná pankáčov. už nerozumiem ničomu. "oikáči" potom odišli na Alkehol, to je podľa mňa presne kapela pre takéto "neurčité" typy.
koncert bol skvelý a divoký. najmä fúzatý krčmár Miro s mixpultom rovno na barovom pulte, čo mal vlastný mikrofón a tak sme sa medzi piesňami mohli doberať. aj podpultová domáca bola skvelá.
v sobotu potom Brezno. konečne sa podarilo dobyť Bomburu. benefičný koncert, účasť masívna, atmosféra skvelá. na psí útulok sa podľa mňa vyzbierali šialené prachy, klobúk dolu. koncert a zvuk parádny, do rána sa hýrilo a tancovalo. nejde o to, či si metalista alebo pankáč, dôležité je srdce. môj hit večera: "aj tak sme stále trešeri!!!" špeciálna vďaka Davidovi za nocľah a starkej za pohostenie, najmä za dvojité varenie (sójový segedín, mňam!).
dokopy som sa dával až do pondelka. neviem čím to je, ale tento týždeň ma bavili také ťažšie veci (z ľahkých médií, keďže platne stále kade-tade):
Baroness - Blue Record (2009, Relapse)
oproti červenému albumu pestrejšie a širšie. akoby starí hipíci objavili sludge/metal. najmä mix hlasov ma strašne baví. úplne sa vznášate na krídlach melódií. krása. pri tomto albume sa nedokáže nudiť hádam nikto.
Weedeater - ...And Justice for Y'all (2001, Berserker/Game Two)
no čo, otvoriť whiskey, zapáliť joint a ide sa na to. to je také hlúpe klišé, pretože Weedeater šlape aj bez týchto barličiek štýlu. ťažktonážne riffy ulepené z magmy a potu. a mihnú sa tu aj doslova hitové kúsky (Southern Cross) a tiež ma baví, keď sa z bažiny vzácne vynoria pre stoner/sludge osviežujúce (nechápať doslova) hlasy.
Jesu - Jesu (2004, Hydra Head, Daymare)
veľmi znekľudňujúci album. aspoň na mňa tak pôsobí. niekedy sa pristihnem, že neviem, čo vlastne počúvam. či je to ambientný drone metal alebo za hmlu efektov umne zamaskované pop songy. a práve pre tú nekľudnú atmosféru ma to asi priťahuje. aj keď v tých pasážach, keď tam znejú tie úchylácke učesané viac-hlasy, by som to najradšej vypol.
Another Breath - The God Complex (2009, Panic)
trochu rokenrolu neuškodí. ja viem, je to "najvíc nejlepší" nadupaný hardkor album. ale kto tam nepočuje ťah turborokenrolu, ten je hluchý podľa mňa. nič pre veriacich.
L+S - Strela ti do matere
po dlhšej dobe striedavej abstinencie od tejto dvojice sa zase pomaly prepadávam do ich sietí. ja za to nemôžem, že dnešný humor mi smiešny ani zďaleka nepripadá.
streda 24. novembra 2010
piatok 19. novembra 2010
soundtrack 11.3
výročie pádu komunizmu. ďalšie babie letné časy. práca s drevom. polička na vinyly v procese. platne sú rozhádzané. tak som počúval z iných zdrojov. toto ma tento týždeň dostalo najviac.
Jaya The Cat - More Late Night Transmissions With... (2007, I Scream)
pred našim sobotným koncertom v Košiciach som tento album po prvý krát počul z reprákov v Collosseu. hneď som sa vypytoval čože to je. veľmi chytľavý rancidovský stomp, mixnutý reggae a parádnym chrapľavým vokálom. ja moc ska-príbuznosti nepočúvam, ale Jaya The Cat sa mi páči. a títo amíci presídlení do Amsterdamu v decembri budú vyplachovať ušné bubienky aj v našej zaprdenej zemičke.
Trailer Trash
objavil som to náhodou na internete. Petr Janák je kamoš a navyše kurva talent, bez debaty. opustil loď The Crooked Beats a v Prahe sa sčuchol s ďalšími typmi. to, čo vyprodukovali má rozhodne úroveň a gule jak nasratý Iggy Pop. garážový punk s trochou psychedélie a uvrieskanými vokálmi, ale bez toho aby sa tvárili intelektuálne. skreslenie tak akurát doprava a devastujúce melódie. český rybník ošťali veľkým oblúkom.
Nice Face - Immer Etwas (2010, Sacred Bones)
jednočlenná kapela týpka menom Ian Magee. tento album je skvost, nájdený niekde na Brooklynskom smetisku. ozvenový lo-fi disko-punk z garáže. ak budem niekedy na dekadentnej future-punkovej diskotéke, tak chcem aby tam hralo presne toto.
Nonconformist / Attitude - split (2002)
totálna klasika. Nonconformist z Košíc viac známejší a prefláknutejší. hudba ide len vpred a vpred, a do toho refrény so silou utrhnutej lavíny. volume doprava, ruka hore. tak tancuj! Attitude v ničom nezaostávajú. babské vokály síce nasraté, ale predsa to celé dávajú do jemnejšej polohy. úprimnosť z toho páchne na sto honov.
Paradox (1983)
tu je základ dnešnej Zóny A. keď to počúvam v súvislotiach, tak musím dať za pravdu nášmu bubeníkovi Dankovi, že Paradox je fakt super. je tam všetok ten hnev, radosť, naivita, nadšenie v takom ešte neobrúsenom stave. ale pritom nápadmi sa nešetrí a niektoré riffy sú fakt super, keby táto kapelka vyrástla v USA alebo UK, bola by legendou. aj to, že to mám na zašumenej kazete prispieva k dobovosti. milujem staré kazety.
Jaya The Cat - More Late Night Transmissions With... (2007, I Scream)
pred našim sobotným koncertom v Košiciach som tento album po prvý krát počul z reprákov v Collosseu. hneď som sa vypytoval čože to je. veľmi chytľavý rancidovský stomp, mixnutý reggae a parádnym chrapľavým vokálom. ja moc ska-príbuznosti nepočúvam, ale Jaya The Cat sa mi páči. a títo amíci presídlení do Amsterdamu v decembri budú vyplachovať ušné bubienky aj v našej zaprdenej zemičke.
Trailer Trash
objavil som to náhodou na internete. Petr Janák je kamoš a navyše kurva talent, bez debaty. opustil loď The Crooked Beats a v Prahe sa sčuchol s ďalšími typmi. to, čo vyprodukovali má rozhodne úroveň a gule jak nasratý Iggy Pop. garážový punk s trochou psychedélie a uvrieskanými vokálmi, ale bez toho aby sa tvárili intelektuálne. skreslenie tak akurát doprava a devastujúce melódie. český rybník ošťali veľkým oblúkom.
Nice Face - Immer Etwas (2010, Sacred Bones)
jednočlenná kapela týpka menom Ian Magee. tento album je skvost, nájdený niekde na Brooklynskom smetisku. ozvenový lo-fi disko-punk z garáže. ak budem niekedy na dekadentnej future-punkovej diskotéke, tak chcem aby tam hralo presne toto.
Nonconformist / Attitude - split (2002)
totálna klasika. Nonconformist z Košíc viac známejší a prefláknutejší. hudba ide len vpred a vpred, a do toho refrény so silou utrhnutej lavíny. volume doprava, ruka hore. tak tancuj! Attitude v ničom nezaostávajú. babské vokály síce nasraté, ale predsa to celé dávajú do jemnejšej polohy. úprimnosť z toho páchne na sto honov.
Paradox (1983)
tu je základ dnešnej Zóny A. keď to počúvam v súvislotiach, tak musím dať za pravdu nášmu bubeníkovi Dankovi, že Paradox je fakt super. je tam všetok ten hnev, radosť, naivita, nadšenie v takom ešte neobrúsenom stave. ale pritom nápadmi sa nešetrí a niektoré riffy sú fakt super, keby táto kapelka vyrástla v USA alebo UK, bola by legendou. aj to, že to mám na zašumenej kazete prispieva k dobovosti. milujem staré kazety.
piatok 12. novembra 2010
soundtrack 11.2
tak krásny týždeň to bol. konečne bez roboty, celé dni doma, robím tričká, obaly na cedečka a hlavne: počúvam kopu muziky. tak ideme na to, to najlepšie tento týždeň. ako vždy, bez poradia.
Tragedy - s/t (2000, Skuld)
je kurva treba niečo ku tomuto písať? vydrbané ikony štýlu. platňu mám z náletu na Berlín, čo sme podnikli koncom augusta. obchodík Bis Auf´s Messer sme hľadali ako debili, točili sme sa dokola, až sme sa vrátili tam odkiaľ sme vyšli a tam to bolo. podobný krám mať na Slovensku, tak nechcem nič viac.
Bérurier Noir - La Bataille De Pali-Kao (1983-1984)
táto kapela je divná. ťažkopádny francúzsky punkrock s divnými bicími, skandovaným spevom a opakovačkovými gitarami. taký kolovrátok. tie bicie sa nedajú zameniť s ničím iným, také nemá nikto. väčšina piesní je z koncertov, kvalita však celkom dobrá. s BN ma zoznámila kamoška z Montpellier, veľa mi o nich hovorila, potom mi doniesla kazetu, odvtedy sa u mňa nezmazateľne zapísali. trocha ma škrie, že nemajú na svojich platniach preklady, lebo žabožrútštinu neovládam a viem, že texty sú veľkou časťou ich tvorby. mám radšej, keď kapely spievajú svojou rodnou rečou, tá pandémia "ingliš-singing" bandov je trápna. ale do bookletov je preklad predsa len potrebný. keď už použiť angličtinu, tak takýmto spôsobom je to podľa mňa rozumné. nikdy nevieš kto sa ku tvojej muzike dostane a pokiaľ sú texty dôležité, tak to treba robiť. aj keď doma sa ti budú všetci smiať, že načo tam dávaš preklady, veď oni rozumejú... to už ani nehovorím o vrieskavcoch. a vôbec, nemám rád platne bez bookletov alebo bez textov, to je hanba a v mnohých prípadoch veľká škoda.
Bauhaus - Burning From The Inside (Beggars Banquet, 1983)
zunčanie, potom to prejde do úderu na rytmičák, potom perfektná gitara... milujem to. asi najlepšia otváracia pesnička v histórii rokenrolu: "She´s In Parties". to je jedna z mojich najobľúbenejších vôbec. táto platňa je napchatá hitmi. doslova. a keď si spomeniem, že som ju zohnal za 50centov v Anglickom mestečku Lewes na smetisku, tak mnou prebiehajú radostné vlny. (áno, na smetisku. zriadenci sa tam hrabú v obrovských kontajneroch na triedený odpad a vyberajú použiteľné smeti a tie potom v takej unimobunke predávajú za smiešne ceny, paráda)
Dirtnap Records Sampler 2010
toto neni platňa, iba sampler, čo vydavateľstvo zavesilo na voľné stiahnutie. tak som stiahol. vypočul. potom zas a zas a zas. a včera zas a celý deň. už som bol asi presýtený všetkými tými ťažkými témami a akordami a tak mi tento výber padol veľmi vhod. vydavateľstvo sa špecializuje na taký ten punkrock, čo má prívlastky power-pop a podobne. nemám moc rád tieto škatule, ale čo už. v princípe sú to kapely, čo mastia melodický punk a sakra fofrem. šak klikni na www.dirtnaprecs.com a uvidíš. ja som nikdy nemal rád tie žabomyšie vojny medzi počúvačmi takej a onakej muziky. všetci sme na jednej lodi, tak načo sa hádať o fazule? aj tak nikdy tomu, čo počúva iba Discharge nevysvetlíš, že Ramones sú popiči. a naopak. ja to mám hodené tak, že počúvam aj aj. a ešte omnoho viac. nevediem žiaden jednoštýlový boj. a práve tá pestrosť mi umožňuje oceniť jednotlivé klenoty. keby som furt v kuse počúval iba power-pop, tak ma drbne. keby som točil iba power-violence, tak to tiež dlho nevydržím. a to platí úplne o všetkom, čo počúvam. najlepšie to napísali ľudia z kapely Something Fierce (tiež z toho samplera): "say it fast, say it loud, make it fun and make it mean something". tak pod toto sa podpisujem krvou.
zastavte sa ak budte mat cestu okolo:
Tragedy - s/t (2000, Skuld)
je kurva treba niečo ku tomuto písať? vydrbané ikony štýlu. platňu mám z náletu na Berlín, čo sme podnikli koncom augusta. obchodík Bis Auf´s Messer sme hľadali ako debili, točili sme sa dokola, až sme sa vrátili tam odkiaľ sme vyšli a tam to bolo. podobný krám mať na Slovensku, tak nechcem nič viac.
Bérurier Noir - La Bataille De Pali-Kao (1983-1984)
táto kapela je divná. ťažkopádny francúzsky punkrock s divnými bicími, skandovaným spevom a opakovačkovými gitarami. taký kolovrátok. tie bicie sa nedajú zameniť s ničím iným, také nemá nikto. väčšina piesní je z koncertov, kvalita však celkom dobrá. s BN ma zoznámila kamoška z Montpellier, veľa mi o nich hovorila, potom mi doniesla kazetu, odvtedy sa u mňa nezmazateľne zapísali. trocha ma škrie, že nemajú na svojich platniach preklady, lebo žabožrútštinu neovládam a viem, že texty sú veľkou časťou ich tvorby. mám radšej, keď kapely spievajú svojou rodnou rečou, tá pandémia "ingliš-singing" bandov je trápna. ale do bookletov je preklad predsa len potrebný. keď už použiť angličtinu, tak takýmto spôsobom je to podľa mňa rozumné. nikdy nevieš kto sa ku tvojej muzike dostane a pokiaľ sú texty dôležité, tak to treba robiť. aj keď doma sa ti budú všetci smiať, že načo tam dávaš preklady, veď oni rozumejú... to už ani nehovorím o vrieskavcoch. a vôbec, nemám rád platne bez bookletov alebo bez textov, to je hanba a v mnohých prípadoch veľká škoda.
Bauhaus - Burning From The Inside (Beggars Banquet, 1983)
zunčanie, potom to prejde do úderu na rytmičák, potom perfektná gitara... milujem to. asi najlepšia otváracia pesnička v histórii rokenrolu: "She´s In Parties". to je jedna z mojich najobľúbenejších vôbec. táto platňa je napchatá hitmi. doslova. a keď si spomeniem, že som ju zohnal za 50centov v Anglickom mestečku Lewes na smetisku, tak mnou prebiehajú radostné vlny. (áno, na smetisku. zriadenci sa tam hrabú v obrovských kontajneroch na triedený odpad a vyberajú použiteľné smeti a tie potom v takej unimobunke predávajú za smiešne ceny, paráda)
Dirtnap Records Sampler 2010
toto neni platňa, iba sampler, čo vydavateľstvo zavesilo na voľné stiahnutie. tak som stiahol. vypočul. potom zas a zas a zas. a včera zas a celý deň. už som bol asi presýtený všetkými tými ťažkými témami a akordami a tak mi tento výber padol veľmi vhod. vydavateľstvo sa špecializuje na taký ten punkrock, čo má prívlastky power-pop a podobne. nemám moc rád tieto škatule, ale čo už. v princípe sú to kapely, čo mastia melodický punk a sakra fofrem. šak klikni na www.dirtnaprecs.com a uvidíš. ja som nikdy nemal rád tie žabomyšie vojny medzi počúvačmi takej a onakej muziky. všetci sme na jednej lodi, tak načo sa hádať o fazule? aj tak nikdy tomu, čo počúva iba Discharge nevysvetlíš, že Ramones sú popiči. a naopak. ja to mám hodené tak, že počúvam aj aj. a ešte omnoho viac. nevediem žiaden jednoštýlový boj. a práve tá pestrosť mi umožňuje oceniť jednotlivé klenoty. keby som furt v kuse počúval iba power-pop, tak ma drbne. keby som točil iba power-violence, tak to tiež dlho nevydržím. a to platí úplne o všetkom, čo počúvam. najlepšie to napísali ľudia z kapely Something Fierce (tiež z toho samplera): "say it fast, say it loud, make it fun and make it mean something". tak pod toto sa podpisujem krvou.
zastavte sa ak budte mat cestu okolo:
piatok 5. novembra 2010
soundtrack 11.1
kto by to bol povedal, že ešte príde taká pekná jeseň. mám more času a tak ho konečne využívam ako chcem a dávkujem si tú krásu v konských dávkach. a popri tom konečne aj muziku. už som sem dlho nenapísal o tom, čo ma za poslednú dobu dostalo a tak dobehnem staré resty.
Neil Young - Rust Never Sleeps (1979, Reprise)
prišiel som k tejto platni ako slepý k husliam. keď som bol v UK, tak pri vypratávaní starej stodoly som mal zrazu k dispozícii veľa starých platní. zobral som si takmer všetky, samozrejme. táto bola zamaskovaná v obale Buddy Hollyho. až neskôr som zistil, že obal a vnútro sú odlišné. a až po dvoch rokoch od nálezu som si to tento týždeň pustil a tie číre melódie ma odstrelili. hlavne A-side zo štúdia ma dostáva. jednoduchá, nefalšovaná a krásna doska. hneď prvý song "My My Hey Hey" a posledný "Sail Away" sú ostré náboje. len škoda, že nemám k nej originálny obal...
Hüsker Dü - Warehouse: Songs And Stories (1987, WB)
ďalšia vec, čo som si doniesol z UK, za pár chechtákov z burzy. dvojplatňa pod major labelom, divný obal a divný obsah. takmer mainstreamové piesne, ale iba zdanlivo. všetko je to naštrbené prazvláštnymi aranžmánmi. absolútne neortodoxne pracujú so všetkými nástrojmi a dvojhlasmi. basa supluje gitaru a opačne. pri každom vypočutí tam nájdem niečo iné. a pieseň "She Floated Away" je masakrálny hit. mám obsesiu púšťať to každému, čo ma navštívi...
Pixies - Surfer Rosa (1988, 4AD)
čarodejníci Pixies a rejžo Steve Albini... treba k tomu ešte niečo dodávať?
Johnny Cash - American V: A Hundred Highways (2006, American Recordings, Lost Highway)
celá séria American Recordings je geniálna, to je bez rečí. a piata časť ma včera v noci dostala. songy ohlodané až na kosť. pevný a zároveň trasúci sa hlas, doslova skúpa gitara a občas niečo vkusné naviac. sparťanské aranže odhaľujú neuveriteľnú silu piesní a kruťárna "God´s Gonnna Cut You Down" tak pôsobí ešte ostrejšie.
Thema 11 / Gride - split 7" (2009, Insane Society)
drevorubači z Gride určite prepáčia, ale v tomto vinylovom boji u mňa vyhráva T11. odkedy som si tú platňu kúpil, tak ich strana bola pod ihlou nespočetne krát. boli noci, keď som to počúval dookola ako kolovrátok. a pritom na ich strane je jedna jediná pieseň. prerobená kombojská soundtrackovka "The Man With The Harmonica" od Morriconeho. z opusu urobili českí hošani ešte väčší opus. tá pieseň trhá tmu na márne kusy. labutia pieseň T11. tomuto sa hovorí "majstrštyk".
Neil Young - Rust Never Sleeps (1979, Reprise)
prišiel som k tejto platni ako slepý k husliam. keď som bol v UK, tak pri vypratávaní starej stodoly som mal zrazu k dispozícii veľa starých platní. zobral som si takmer všetky, samozrejme. táto bola zamaskovaná v obale Buddy Hollyho. až neskôr som zistil, že obal a vnútro sú odlišné. a až po dvoch rokoch od nálezu som si to tento týždeň pustil a tie číre melódie ma odstrelili. hlavne A-side zo štúdia ma dostáva. jednoduchá, nefalšovaná a krásna doska. hneď prvý song "My My Hey Hey" a posledný "Sail Away" sú ostré náboje. len škoda, že nemám k nej originálny obal...
Hüsker Dü - Warehouse: Songs And Stories (1987, WB)
ďalšia vec, čo som si doniesol z UK, za pár chechtákov z burzy. dvojplatňa pod major labelom, divný obal a divný obsah. takmer mainstreamové piesne, ale iba zdanlivo. všetko je to naštrbené prazvláštnymi aranžmánmi. absolútne neortodoxne pracujú so všetkými nástrojmi a dvojhlasmi. basa supluje gitaru a opačne. pri každom vypočutí tam nájdem niečo iné. a pieseň "She Floated Away" je masakrálny hit. mám obsesiu púšťať to každému, čo ma navštívi...
Pixies - Surfer Rosa (1988, 4AD)
čarodejníci Pixies a rejžo Steve Albini... treba k tomu ešte niečo dodávať?
Johnny Cash - American V: A Hundred Highways (2006, American Recordings, Lost Highway)
celá séria American Recordings je geniálna, to je bez rečí. a piata časť ma včera v noci dostala. songy ohlodané až na kosť. pevný a zároveň trasúci sa hlas, doslova skúpa gitara a občas niečo vkusné naviac. sparťanské aranže odhaľujú neuveriteľnú silu piesní a kruťárna "God´s Gonnna Cut You Down" tak pôsobí ešte ostrejšie.
Thema 11 / Gride - split 7" (2009, Insane Society)
drevorubači z Gride určite prepáčia, ale v tomto vinylovom boji u mňa vyhráva T11. odkedy som si tú platňu kúpil, tak ich strana bola pod ihlou nespočetne krát. boli noci, keď som to počúval dookola ako kolovrátok. a pritom na ich strane je jedna jediná pieseň. prerobená kombojská soundtrackovka "The Man With The Harmonica" od Morriconeho. z opusu urobili českí hošani ešte väčší opus. tá pieseň trhá tmu na márne kusy. labutia pieseň T11. tomuto sa hovorí "majstrštyk".
streda 27. októbra 2010
rekapitulácia minitour 10.4
FĽAŠA TYRANIE MINITOUR (október 2010)
(alebo "Krátke čítanie o krátkom tour" ::: bude aj rozsiahlejší tour-report)
>
22.10. Orlová Futra (TxIx, DxFxFx, Rbnsk)
vlak, pivko, gitara. hotová trampská idylka. Karviná, Dan a Bedya, auto, Orlová, Futra. vo Futre misionár Borlík hustí do ľudí svoju prezentáciu a nie a nie skončiť. aj ľudia, čo stáli pred Futrou pomaly odchádzajú. koncert veľmi komorný, ani sa nezvučí. začínam ja, hrám najmä úplne nové piesne, je presne taká nálada na premiérové skúšobné nástrely. po mne TxIx, tipujem si piesne, ktoré by sa mi páčili na splitku. na akom? to je ešte skoro hovoriť. vonku sa sčuchnem s miestnymi smradmi a verbujem si publikum na Rbnsk. naozaj vojdú. Rbnsk je po "občesrtvení" divoké a nespútané. tak ako tomá byť. nápľuvky a kopec ostrej srandy, až sa miestami bojím, že dostanem po hube od menej chápavých. po koncerte prechod na byt ku Danovi, ešte klábosíme, počúvame kopec dosiek a potom spíchov.
23.10. Praha Discentrum (TxIx, DxFxFx, Rbnsk, Tom77)
na rannom nákupe raňajok mi Dan poradí 24% pivo Primátor. kúpim dve. Bedya príde na svojom fáre, skočíme pre Lucku a valíme do Prahy. najprv majstrujem obaly na CD, potom si dávam do nosa Prímatorov. účinkujú skvelo. auto necháme v Discentre a ideme na nákup do Rekomanda. potom čajovňa, kde netuším čo robím, ale dám si aspoň skvasenú kofolu. večer je v Discentre plno ľudí, pomerne dosť Slovákov. TxIx dnes začína. uprostred davu, akusticky. potom Tom77. ten sa zase nahlučil tak, že som musel ísť von. potom idem ja a nakoniec Rbnsk. s nápľuvkami sa pridávajú aj ľudia, dokonca mám konečne ako pravý muzikant na čele stokorunáčku, ibaže neplatnú. po koncerte sa obšmietam pri bare, hádžem klacky Čárlimu, skončím ako zabarovo-jutubový dídžej a zastihne nás až ráno. ostatní vyspinkaní ma naložia do auta a zobudím sa v Moste.
24.10. Most park (TxIx, DxFxFx, Tom77)
pristaneme v parku na obed. tam nikoho. tak dáme koncert pre seba, Borlíka, a ešte asi štyroch ďalších ľudí. je tam krásny ošúchaný bazén, ako stvorený na smutný nedeľný koncert v jedno smutné jesenné popoludnie. hráme na preskáčku. ja mám hlas v riti, tak škrípem jak staré vráta. najesť, zbaliť a domov. prespím väčšinu cesty. pred Brnom sa budím a pozorujem padajúcu tmu a potom tmu a svetlá. v Orlovej si dáme niečo pod zub a pokojný večer u Dana. na druhý deň sa budím do upršeného rána a cestujem domov. tri dni ubehli ako voda, ale zážitkov máme aj na týždeň. ako spievajú Ramones: touring touring is never boring.
anarchofolk : Tyranie Identity ::: www.tyranie.amaru.cz
špinavý folk : Dáša Fon Fľaša ::: www.bandzone.cz/dasafonflasa
ukričaný pankáč : Tom77 :::::::::: www.bandzone.cz/tom77
nihil & chaos : Rúbanisko ::::::::: www.rubanisko.kkt
(alebo "Krátke čítanie o krátkom tour" ::: bude aj rozsiahlejší tour-report)
>
22.10. Orlová Futra (TxIx, DxFxFx, Rbnsk)
vlak, pivko, gitara. hotová trampská idylka. Karviná, Dan a Bedya, auto, Orlová, Futra. vo Futre misionár Borlík hustí do ľudí svoju prezentáciu a nie a nie skončiť. aj ľudia, čo stáli pred Futrou pomaly odchádzajú. koncert veľmi komorný, ani sa nezvučí. začínam ja, hrám najmä úplne nové piesne, je presne taká nálada na premiérové skúšobné nástrely. po mne TxIx, tipujem si piesne, ktoré by sa mi páčili na splitku. na akom? to je ešte skoro hovoriť. vonku sa sčuchnem s miestnymi smradmi a verbujem si publikum na Rbnsk. naozaj vojdú. Rbnsk je po "občesrtvení" divoké a nespútané. tak ako tomá byť. nápľuvky a kopec ostrej srandy, až sa miestami bojím, že dostanem po hube od menej chápavých. po koncerte prechod na byt ku Danovi, ešte klábosíme, počúvame kopec dosiek a potom spíchov.
23.10. Praha Discentrum (TxIx, DxFxFx, Rbnsk, Tom77)
na rannom nákupe raňajok mi Dan poradí 24% pivo Primátor. kúpim dve. Bedya príde na svojom fáre, skočíme pre Lucku a valíme do Prahy. najprv majstrujem obaly na CD, potom si dávam do nosa Prímatorov. účinkujú skvelo. auto necháme v Discentre a ideme na nákup do Rekomanda. potom čajovňa, kde netuším čo robím, ale dám si aspoň skvasenú kofolu. večer je v Discentre plno ľudí, pomerne dosť Slovákov. TxIx dnes začína. uprostred davu, akusticky. potom Tom77. ten sa zase nahlučil tak, že som musel ísť von. potom idem ja a nakoniec Rbnsk. s nápľuvkami sa pridávajú aj ľudia, dokonca mám konečne ako pravý muzikant na čele stokorunáčku, ibaže neplatnú. po koncerte sa obšmietam pri bare, hádžem klacky Čárlimu, skončím ako zabarovo-jutubový dídžej a zastihne nás až ráno. ostatní vyspinkaní ma naložia do auta a zobudím sa v Moste.
24.10. Most park (TxIx, DxFxFx, Tom77)
pristaneme v parku na obed. tam nikoho. tak dáme koncert pre seba, Borlíka, a ešte asi štyroch ďalších ľudí. je tam krásny ošúchaný bazén, ako stvorený na smutný nedeľný koncert v jedno smutné jesenné popoludnie. hráme na preskáčku. ja mám hlas v riti, tak škrípem jak staré vráta. najesť, zbaliť a domov. prespím väčšinu cesty. pred Brnom sa budím a pozorujem padajúcu tmu a potom tmu a svetlá. v Orlovej si dáme niečo pod zub a pokojný večer u Dana. na druhý deň sa budím do upršeného rána a cestujem domov. tri dni ubehli ako voda, ale zážitkov máme aj na týždeň. ako spievajú Ramones: touring touring is never boring.
anarchofolk : Tyranie Identity ::: www.tyranie.amaru.cz
špinavý folk : Dáša Fon Fľaša ::: www.bandzone.cz/dasafonflasa
ukričaný pankáč : Tom77 :::::::::: www.bandzone.cz/tom77
nihil & chaos : Rúbanisko ::::::::: www.rubanisko.kkt
piatok 22. októbra 2010
rekapitulácia koncertov (časť druhá) 10.3
hej hou občania, za veľmi krátku dobu zažívam kopu koncertov. to mám rád.
15.-16.10. Okthoberfest - Starý Smokovec - Casa Dolce
veru, Casa Dolce mi už príde ako ozaj sladký domov. vždy sa tam teším a cítim sa tak ako doma. tentokrát putujem autom aj s Borlíkom a cestou sa vôbec nenudím, vedieme dlhé debaty o všetkom možnom. síce hneď v Žiline urobím pirátsky kúsok, že by sa všetkým dopravákom postavili od jedu pokutové bločky, ale potom to už šlo celkom fajn. keď o pol jedenástej dorazíme do Smokovca, už mastia zaskakovači Boiling Point, akurát sa stihnem vybaliť, takže z ich thrashpunk setu nevidím ani holý prd. a hneď po nich ide môj osobný vrchol "festivalu" Vocatio Interna. pekelné peklo zo samotného nahlbšieho pekla, zlá a zúfalá zloba, neutíchajúci plač a kruté náreky. kysucká hrôzovláda. tam v tých severských vrchoch sa asi niečo zlé deje, že takto musia drtiť. hrali tak intenzívne, že Slavkovský štít to nevydržal a rozštiepil sa. po nich Disbeatless z Jihlavy bez speváka, ale zvládli to aj tak, vlastne som si vôbec nevšimol, že spevmi iba zaskakujú. taký temný, valivý, monotónny rokenrol. bavilo ma to. nakoniec domáci zasrani Time Of My Life. zdalo sa mi, že Kubovi trochu odchádza hlas, ale aj tak to bolo super. klasicky kvalitný hardkorpunk, tak jak ma to baví. plus prehliadka bývalých bubeníkov. ale neťukol si ani jeden. na konci coverová smršť. Poopičný Stav vládol, plus ten text ja hodí jak riť na šerbeľ pre mňa teraz, takže ma to totálne dostalo. potom je čas do rána sa natriasať pri platniach. idem na to, ľudia sa bavia. nič netreba riešiť.
na obed vyskočím zo zeme rovno do auta a fujazdím na Štrbské plesó o-o. špacír na vodopád Skok a späť do Smokovca. medzitým si Kubo vytiahol gramce, takže ma víta Beastie Boys, ale naštastie sú tam chalani z BxPx a tí to korenia lepšou muzikou. dnešný večer začína Rúbaniskom. ako som hral, nech posúdia iný. ja šem še pobavel. a dal som si patentovať univerzálne výmenné DIY tričko. medzičasom dorazili Litovskí bračekovci a ako prví idú na paškal Brosided, potom GxFxTx (tí si trošku vylepšili svoju reputáciu zo Žiliny), pak Jakubysko a Roxor, nakoniec st8le viac "vandalizujúci" Čad. nejdem písať radšej nič, lebo zo všetkých kapiel som videl iba črepinky, všetko som poctivo prekecal vonku na zime. ja keď sa raz dostanem do prúdu, nedá sa vyplávať. s platňami mi tentokrát vypomohol Deneš, za čo mu ďakujem a som rád, že si to tak parádne užíval. ja tiež. spať sa išlo o siedmej. tentokrát neboli žiadne Popudlinské Močidlany ako minulú noc (sorry Borlík a nočný stolík). v nedeľu poobede budík, všetci sú nenávratne preč. iba vranovčania a my sa tu potulujeme a čakáme na koniec sveta. pomôžeme Kalymu s upratovaním a podvečer naplníme auto pozostalými a prdíme domov. ďalší perfektný víkend prešiel ako lavína. o rok hádam zas.
20.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si nedá pokoj. ale tentokrát ho úplne chápem, pretože pokiaľ ide o Straightjacket Nation, tak neni o čem. vo vlaku si otvorím víno a trošku pilujem hru na hudobný nástroj. no, maestro zo mňa nebude, ale gitarou dokážem ledakoho prekvapiť (keď naňho vyskočím spoza rohu a jeb po hlave). v Semafore pol človeka a tak neni spechu (mám rád "akože-preklady" z češtiny, môj najobľúbenejší je legendárny Robčov preklad nepreložiteľného slova "říz" ako "rijez"). Rúbanisko sa dobre používa či už na otvorenie alebo zatvorenie koncertu, tentokrát to vyšlo na otvorenie. dokonca aj klokani sa prizerali, neviem či preto lebo takého debila ešte nevideli, alebo sa im to naozaj páčilo. tentokrát som svetu predstavil nový revolučný systém univerzálnych DIY nášiviek, v tomto prípade "nápľuviek" (pre podrobnosti mi kľudne napíšte. ako vyzerá taká pravá onápľuvkovaná pankáča, sa môžete pozrieť tuto). Na Smiech klasicky dobrý, ba povedal by som, že ešte lepší a rýchlejší ako naposledy. nejaký ten coverík od Kritickej S., aby bolo jasné odkiaľ fúka vietor a hotovo. nakoniec kenguriaci a kengura z krajiny dingov a aboridžingov. nátresk ako prasa (myslím hudobný, lebo o návštevnosti stredajšieho koncertu si nebudeme robiť ilúzie). mastili jak diviaci, ale na moje potešenie a počudovanie dali aj zopár piesní, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani rokenroloví fotri od Wipers či Hot Snakes. ale orientácia na chytľavý namastený HC/punk prevládala a drtila všetko. bubeníčky tu v Semafore v poslednej dobe idú a táto s prehľadom kraľovala. po koncerte špásy s Adrikom a hajde ku Danovi na dom. koaly zaliezli na eukalypty, my s pánom domácim sme ešte zadelili Jägera a potom už len chrápanie. ráno sa basák zo SJN priznal k Dylanoidnej folkovej tvorbou, tak sme hneď nadviazali kontakty. keď som cestoval domov, padal sneh, čo sa prepadával pod zem, všade boli krásne jesenné farby, slnko tak zvláštne svietilo, počúval som nový Leatherface a mal som chuť plakať od šťastia a objímať celý svet. to sú tie momenty, ktoré si budem pamätať... "it's good to be home, it's good to be gone"
15.-16.10. Okthoberfest - Starý Smokovec - Casa Dolce
veru, Casa Dolce mi už príde ako ozaj sladký domov. vždy sa tam teším a cítim sa tak ako doma. tentokrát putujem autom aj s Borlíkom a cestou sa vôbec nenudím, vedieme dlhé debaty o všetkom možnom. síce hneď v Žiline urobím pirátsky kúsok, že by sa všetkým dopravákom postavili od jedu pokutové bločky, ale potom to už šlo celkom fajn. keď o pol jedenástej dorazíme do Smokovca, už mastia zaskakovači Boiling Point, akurát sa stihnem vybaliť, takže z ich thrashpunk setu nevidím ani holý prd. a hneď po nich ide môj osobný vrchol "festivalu" Vocatio Interna. pekelné peklo zo samotného nahlbšieho pekla, zlá a zúfalá zloba, neutíchajúci plač a kruté náreky. kysucká hrôzovláda. tam v tých severských vrchoch sa asi niečo zlé deje, že takto musia drtiť. hrali tak intenzívne, že Slavkovský štít to nevydržal a rozštiepil sa. po nich Disbeatless z Jihlavy bez speváka, ale zvládli to aj tak, vlastne som si vôbec nevšimol, že spevmi iba zaskakujú. taký temný, valivý, monotónny rokenrol. bavilo ma to. nakoniec domáci zasrani Time Of My Life. zdalo sa mi, že Kubovi trochu odchádza hlas, ale aj tak to bolo super. klasicky kvalitný hardkorpunk, tak jak ma to baví. plus prehliadka bývalých bubeníkov. ale neťukol si ani jeden. na konci coverová smršť. Poopičný Stav vládol, plus ten text ja hodí jak riť na šerbeľ pre mňa teraz, takže ma to totálne dostalo. potom je čas do rána sa natriasať pri platniach. idem na to, ľudia sa bavia. nič netreba riešiť.
na obed vyskočím zo zeme rovno do auta a fujazdím na Štrbské plesó o-o. špacír na vodopád Skok a späť do Smokovca. medzitým si Kubo vytiahol gramce, takže ma víta Beastie Boys, ale naštastie sú tam chalani z BxPx a tí to korenia lepšou muzikou. dnešný večer začína Rúbaniskom. ako som hral, nech posúdia iný. ja šem še pobavel. a dal som si patentovať univerzálne výmenné DIY tričko. medzičasom dorazili Litovskí bračekovci a ako prví idú na paškal Brosided, potom GxFxTx (tí si trošku vylepšili svoju reputáciu zo Žiliny), pak Jakubysko a Roxor, nakoniec st8le viac "vandalizujúci" Čad. nejdem písať radšej nič, lebo zo všetkých kapiel som videl iba črepinky, všetko som poctivo prekecal vonku na zime. ja keď sa raz dostanem do prúdu, nedá sa vyplávať. s platňami mi tentokrát vypomohol Deneš, za čo mu ďakujem a som rád, že si to tak parádne užíval. ja tiež. spať sa išlo o siedmej. tentokrát neboli žiadne Popudlinské Močidlany ako minulú noc (sorry Borlík a nočný stolík). v nedeľu poobede budík, všetci sú nenávratne preč. iba vranovčania a my sa tu potulujeme a čakáme na koniec sveta. pomôžeme Kalymu s upratovaním a podvečer naplníme auto pozostalými a prdíme domov. ďalší perfektný víkend prešiel ako lavína. o rok hádam zas.
20.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si nedá pokoj. ale tentokrát ho úplne chápem, pretože pokiaľ ide o Straightjacket Nation, tak neni o čem. vo vlaku si otvorím víno a trošku pilujem hru na hudobný nástroj. no, maestro zo mňa nebude, ale gitarou dokážem ledakoho prekvapiť (keď naňho vyskočím spoza rohu a jeb po hlave). v Semafore pol človeka a tak neni spechu (mám rád "akože-preklady" z češtiny, môj najobľúbenejší je legendárny Robčov preklad nepreložiteľného slova "říz" ako "rijez"). Rúbanisko sa dobre používa či už na otvorenie alebo zatvorenie koncertu, tentokrát to vyšlo na otvorenie. dokonca aj klokani sa prizerali, neviem či preto lebo takého debila ešte nevideli, alebo sa im to naozaj páčilo. tentokrát som svetu predstavil nový revolučný systém univerzálnych DIY nášiviek, v tomto prípade "nápľuviek" (pre podrobnosti mi kľudne napíšte. ako vyzerá taká pravá onápľuvkovaná pankáča, sa môžete pozrieť tuto). Na Smiech klasicky dobrý, ba povedal by som, že ešte lepší a rýchlejší ako naposledy. nejaký ten coverík od Kritickej S., aby bolo jasné odkiaľ fúka vietor a hotovo. nakoniec kenguriaci a kengura z krajiny dingov a aboridžingov. nátresk ako prasa (myslím hudobný, lebo o návštevnosti stredajšieho koncertu si nebudeme robiť ilúzie). mastili jak diviaci, ale na moje potešenie a počudovanie dali aj zopár piesní, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani rokenroloví fotri od Wipers či Hot Snakes. ale orientácia na chytľavý namastený HC/punk prevládala a drtila všetko. bubeníčky tu v Semafore v poslednej dobe idú a táto s prehľadom kraľovala. po koncerte špásy s Adrikom a hajde ku Danovi na dom. koaly zaliezli na eukalypty, my s pánom domácim sme ešte zadelili Jägera a potom už len chrápanie. ráno sa basák zo SJN priznal k Dylanoidnej folkovej tvorbou, tak sme hneď nadviazali kontakty. keď som cestoval domov, padal sneh, čo sa prepadával pod zem, všade boli krásne jesenné farby, slnko tak zvláštne svietilo, počúval som nový Leatherface a mal som chuť plakať od šťastia a objímať celý svet. to sú tie momenty, ktoré si budem pamätať... "it's good to be home, it's good to be gone"
utorok 19. októbra 2010
rekapitulácia koncertov (časť prvá) 10.2
posledných pár dní som nemal čas akosi na nič, bol som v jednom kole s koncertami. buď organizačne alebo ako aktér alebo tak napoly. tak aspoň zhrniem, čo to bolo za akcie.
8.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si zase raz nedal pokoj a zľutoval sa nad okoloidúcou kapelou z Berlína. prizval aj Disident, nech reku prídu pankáči. deň pred koncertom komplikácia. vo vedľajšej krčme koncert zadarmo vonku do desiatej. tak sa začne až po desiatej, to je taký nemecký čas, aspoň sa nebudú cítiť nesvoji. a my sme sa nemuseli ponáhľať. krčma poloprázdna, všetci sa pohupujú na Karavane zadarmo kdesi v tom druhom šenku. Marek s Jankou zobrali Semafor do vlastných rúk a zachránili ho pred osudom diskoklubu (aj keď osobne si to neviem predstaviť, že by tu z toho bola natriasareň). ľudí sa po desiatej nahrnulo celkom uspokojivo, koncert otvárame s Disidentom. v malom priestore sa rád šaliem, tam ma to vždy baví. síce inštrumenty ľahko tu prichádzajú k úrazom, ale kto by na také hľadel v ošiali rokenrolu. Nemci United And Strong zaujali z našej kapely iba opitého speváka Aľeho. a bubeníčka zaujala samozrejme bubeníka Danka. ináč "miliónkrát počutý húpačkový hárdkor", aby som súhlasne citoval organizátora. prečkal som pri distre a trpezlivo som vysvetľoval pankáčom, že nie, tie tričká nie sú zadarmo. Nemci sú veľmi milí, strejdedž mládež, chcú sa družiť, vymieňať cédečká, idú na Ukrajinu a do Moldavska. keďže na druhý deň ráno skoro vstávam na túru, tak hneď po naskočení motora zakapávam a zobudím sa až doma.
11.10. Bratislava - Obluda
aj v pondelok sa dejú veci. Kubo z veleslávnej agentúry Two Fingers In The Air (voľný preklad: S Prstom V Riti) urobil koncert zámorskej vychádzajúcej hviezdy Burning Streets a opäť Disident. keď prídeme do Obludy, nie je tam vôbec nikto iba majiteľ Vlado s priateľkou. teda, tieto bohémske mestá, všade sa začína neskoro, nie ako u nás na severe, kde sa musí končiť do desiatej (aby sa asi o to viac mohlo slopať). ľudia sa trúsia jak lupiny z plešiny. Ani neviem ako, ale asi zázrakom, sa tam nazbieralo menšie stádo rokenroluchtivcov. začíname, solíme, ale mne furt vypadáva basa a tak si to vôbec neužívam. keď sa pohnem, vypadne kolík, keď stojím ako úd, tak ma to nebaví. Amíci nás tľapkajú po pleci, akože dobré to bolo. sú to profíci, vedia čo poteší. oni to však rozbalia v onakvejšom štýle. tiež si to už miliónkrát počul, ale je to zahraté dobre a ani tá občasná čoko-poleva mi nevadí. Boston sa nezaprie. po pár pivách som najmúdrejší a za svoju pýchu spadnem do prachu, keď prehrám s Močom stávku o akúsi blbú skladbu od Offspringu. tak mi treba, za stávky o veciach, ktoré nepoznám.
14.10. Žilina - Squat Palác Sofia
tento koncert som organizoval spolu s ľuďmi okolo squatu. ja som ma na pleciach komunikáciu, plagáty, kapely a apošku a oni miesto, jedlo a pomoc s propagáciu. Litovské kapely prišli po zotmení jak hladní vlkodlaci. napchali svoju dodávku cez úzky priechod na dvor squatu. a už sa aj veselili. celkovo to bola veselá cháska na čele s Džím s borovičkou v ruke, ktorý celý ten tour-cirkus zariadil. trešisti Parte otvorili koncert, ale to som si akurát išiel konečne dať na dvor v pokoji cigu po úvodných zhonoch. a keď som sa vrátil, už bolo po funuse. takíto sú tí trešisti, rýchli jak namydlené fazuľové prdy. po nich Džího kapela GxFxTx, akože Good Fucking Time (veľmi voľný preklad: Jebavý Čas). taký treškorík, viac punku a hárdkoru, ale moc ma to nebralo. sfajčili sa ako bomby a potom sa už mohli snažiť ako chceli. ďalšou školáckou chybou bolo, že nevedeli kedy skončiť. po každej piesni ďalšia a ďalšia. ani som to nesledoval, bol som radšej vonku. zato posledná kapela všetkým ukázala ako sa má hrať rýchly hárdkorpank. Brosided sa volali a pozametali s ľuďmi. a to doslova. čo sa na nich robilo v tej zatuchnutej pivnici. ľudia na zemi, ľudia vo vzduchu, ľudia od steny k stene, hádzali sa tam jak besné kozorožce. našťastie všetci vieme, že pankáči, a najmä tí opití, sú gumenejší ako pneumatiky a že sa im nič nestane. keď sa z podlahy začalo prášiť dobehol postrekovací voz značky Vojto, vodou postriekal špinavú dlažbu aj rozohnených gumkáčov. na zemi sa vyvorilo jemné blatko, čo však nikomu neprekážalo. kto sa čo i len na chvíľu priplietol do chumľa už bol aj zaprasený ako fekalista po orgii. každopádne všetci si pochvaľovali a aj mňa dobil tento koncert energiou. a ako som bol pred ním trochu nesvoj a nervózny, tak po ňom som bol už spokojný a šťastne unavený. po koncerte si ešte Litovčíci zadžemovali a púšťali sa dáke hity, takže dobrá atmosféra pokračovala. Dží sa vysral squaterom do garáže a tým dal bodku za celým večerom. ale to sa zistilo až na druhý deň. a ešte si ráno Litovci osladili čaje a kávy soľou, čo som im nechal a neviem ako prišli na to, že je to cukor. ale podaktorí vraj aj tak vypili. veď vravím, veselá cháska to bola.
8.10. Spišská Nová Ves - Semafor
Marek si zase raz nedal pokoj a zľutoval sa nad okoloidúcou kapelou z Berlína. prizval aj Disident, nech reku prídu pankáči. deň pred koncertom komplikácia. vo vedľajšej krčme koncert zadarmo vonku do desiatej. tak sa začne až po desiatej, to je taký nemecký čas, aspoň sa nebudú cítiť nesvoji. a my sme sa nemuseli ponáhľať. krčma poloprázdna, všetci sa pohupujú na Karavane zadarmo kdesi v tom druhom šenku. Marek s Jankou zobrali Semafor do vlastných rúk a zachránili ho pred osudom diskoklubu (aj keď osobne si to neviem predstaviť, že by tu z toho bola natriasareň). ľudí sa po desiatej nahrnulo celkom uspokojivo, koncert otvárame s Disidentom. v malom priestore sa rád šaliem, tam ma to vždy baví. síce inštrumenty ľahko tu prichádzajú k úrazom, ale kto by na také hľadel v ošiali rokenrolu. Nemci United And Strong zaujali z našej kapely iba opitého speváka Aľeho. a bubeníčka zaujala samozrejme bubeníka Danka. ináč "miliónkrát počutý húpačkový hárdkor", aby som súhlasne citoval organizátora. prečkal som pri distre a trpezlivo som vysvetľoval pankáčom, že nie, tie tričká nie sú zadarmo. Nemci sú veľmi milí, strejdedž mládež, chcú sa družiť, vymieňať cédečká, idú na Ukrajinu a do Moldavska. keďže na druhý deň ráno skoro vstávam na túru, tak hneď po naskočení motora zakapávam a zobudím sa až doma.
11.10. Bratislava - Obluda
aj v pondelok sa dejú veci. Kubo z veleslávnej agentúry Two Fingers In The Air (voľný preklad: S Prstom V Riti) urobil koncert zámorskej vychádzajúcej hviezdy Burning Streets a opäť Disident. keď prídeme do Obludy, nie je tam vôbec nikto iba majiteľ Vlado s priateľkou. teda, tieto bohémske mestá, všade sa začína neskoro, nie ako u nás na severe, kde sa musí končiť do desiatej (aby sa asi o to viac mohlo slopať). ľudia sa trúsia jak lupiny z plešiny. Ani neviem ako, ale asi zázrakom, sa tam nazbieralo menšie stádo rokenroluchtivcov. začíname, solíme, ale mne furt vypadáva basa a tak si to vôbec neužívam. keď sa pohnem, vypadne kolík, keď stojím ako úd, tak ma to nebaví. Amíci nás tľapkajú po pleci, akože dobré to bolo. sú to profíci, vedia čo poteší. oni to však rozbalia v onakvejšom štýle. tiež si to už miliónkrát počul, ale je to zahraté dobre a ani tá občasná čoko-poleva mi nevadí. Boston sa nezaprie. po pár pivách som najmúdrejší a za svoju pýchu spadnem do prachu, keď prehrám s Močom stávku o akúsi blbú skladbu od Offspringu. tak mi treba, za stávky o veciach, ktoré nepoznám.
14.10. Žilina - Squat Palác Sofia
tento koncert som organizoval spolu s ľuďmi okolo squatu. ja som ma na pleciach komunikáciu, plagáty, kapely a apošku a oni miesto, jedlo a pomoc s propagáciu. Litovské kapely prišli po zotmení jak hladní vlkodlaci. napchali svoju dodávku cez úzky priechod na dvor squatu. a už sa aj veselili. celkovo to bola veselá cháska na čele s Džím s borovičkou v ruke, ktorý celý ten tour-cirkus zariadil. trešisti Parte otvorili koncert, ale to som si akurát išiel konečne dať na dvor v pokoji cigu po úvodných zhonoch. a keď som sa vrátil, už bolo po funuse. takíto sú tí trešisti, rýchli jak namydlené fazuľové prdy. po nich Džího kapela GxFxTx, akože Good Fucking Time (veľmi voľný preklad: Jebavý Čas). taký treškorík, viac punku a hárdkoru, ale moc ma to nebralo. sfajčili sa ako bomby a potom sa už mohli snažiť ako chceli. ďalšou školáckou chybou bolo, že nevedeli kedy skončiť. po každej piesni ďalšia a ďalšia. ani som to nesledoval, bol som radšej vonku. zato posledná kapela všetkým ukázala ako sa má hrať rýchly hárdkorpank. Brosided sa volali a pozametali s ľuďmi. a to doslova. čo sa na nich robilo v tej zatuchnutej pivnici. ľudia na zemi, ľudia vo vzduchu, ľudia od steny k stene, hádzali sa tam jak besné kozorožce. našťastie všetci vieme, že pankáči, a najmä tí opití, sú gumenejší ako pneumatiky a že sa im nič nestane. keď sa z podlahy začalo prášiť dobehol postrekovací voz značky Vojto, vodou postriekal špinavú dlažbu aj rozohnených gumkáčov. na zemi sa vyvorilo jemné blatko, čo však nikomu neprekážalo. kto sa čo i len na chvíľu priplietol do chumľa už bol aj zaprasený ako fekalista po orgii. každopádne všetci si pochvaľovali a aj mňa dobil tento koncert energiou. a ako som bol pred ním trochu nesvoj a nervózny, tak po ňom som bol už spokojný a šťastne unavený. po koncerte si ešte Litovčíci zadžemovali a púšťali sa dáke hity, takže dobrá atmosféra pokračovala. Dží sa vysral squaterom do garáže a tým dal bodku za celým večerom. ale to sa zistilo až na druhý deň. a ešte si ráno Litovci osladili čaje a kávy soľou, čo som im nechal a neviem ako prišli na to, že je to cukor. ale podaktorí vraj aj tak vypili. veď vravím, veselá cháska to bola.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)