týchto dánskych výrastkov som už raz mal možnosť zažiť a bol to jeden z koncertov minulého roka. videl som ich v Čadci v klube s veľkosťou a atmosférou obývačky. celý čas som stál s vyškerenou papuľou na opierke gauča a plával som v prívaloch čistej energie. podo mnou na epedách kamoši z trojkapelia Boiling/Funeral/Mobius a tiež sa vyškierali ako keby videli striptíz panny Márie. Obstacles sú proste jeba.
preto možnosť plnohodnotnej večer so všetkými odtieňmi muziky som si nemohol nechať ujsť ani tento rok. chlapčiská opäť vyrazili na európske turné a tentokrát ma zastihli na mojom kúpeľnom pobyte v Prahe. pred koncertom kecáme chvíľu v šatni s kamošmi, keďže česká predkapela Ufajr ma moc nezaujala, čo sa tu budem pretvarovať a vymýšľať si zbytočné príkrasky. ale aspoň som sa pokúsil si to vypočuť. na mňa príliš pokojné inštrumentálky. nie som inteleguán asi. tu však musím pre tých, čo nevedia podotknúť, že aj Obstacles sú bandou bez spevu. ale to, čo dorábajú, je niekde celkom inde. predtým hrali v HC/punk partičke Children Of Fall, po rozpade ktorej sa rozhodli, že na to pôjdu z inej strany. ostal však pankový prístup a nekompromisnosť HC. stále si koncerty vybavujú cez kamošov, stále hrajú neuveriteľne intenzívnu muziku, stále ti na koncerte padne sánka aj gule, stále dokážu vytvoriť srdečné a husté ovzdušie. iba vo štvorici ukazujú kam až sa dá pri tvrdohlavom hraní a skúšaní dôjsť. od amatérskej HC/punk party deciek až ku fakt kvalitnej a hutnej dávke muziky (tým nechcem zhodiť nespochybniteľné kvality mnohých amatérskych kapiel, iba poukázať, že možno podľa mnohých by už pre Obstacles bola blbá škatuľa punkovej muziky dávno pritesná). keby som ich albumy iba počúval a nevidel ich na koncerte, kľudne by som mohol nadobudnúť dojem, že je to partia vysokoškolských morónov s našprtanou partitúrou. tú partitúru síce naštudovanú možno majú (aj keď o tom pochybujem), ale na koncerte rozhodne nepostávajú na jednom mieste. úplný opak. bicmen, veľký kučeravý lomidrevo, počas koncertu nekontrolovateľne vrieska, a bubny pri ňom vyzerajú ako hračkárske bonsajové verzie ozajstných nástrojov. mláti hlava-nehlava, diktuje, seká, buldozér na ručnej brzde, už-už to povoľuje, už-už to vyzerá, že rozbije kopák a vyrúti sa vpred. třista z místa. keďže stojím na samom kraji pódia, tak nedovidím za roh na klávesáka, ale podľa spomienok na posledný koncert, určite nestojí v kravate kdesi vzadu. jedna ruka hore, druhá ruka zaborená po lakeť v klaviatúre, dolámané paznechty, para syčí, klávesy sa trasú na stojane ako žirafa pri zemetrasení. a vpredu dvaja veslári. chlapčiatko s basou pobehuje hore dola ako splašený, stále otvorenou chlebárňou hltá čiastočky prachu a buble hore dole po hmatníku. gitarista je sympoš so strniskom, a čo on tam predvádza na gitaru, ja to neviem nazvať, jedna ruka behá, druhá ruka behá tiež. preluduje také tie typické "obstaklovské" nemelodické tepanice do hmatníka. šialený písací stroj na gitare. občas sa medzi skladbami ozve "thanx" a ide sa zase na to. ako sa mi to klasicky stáva pri dobrých koncertoch, ani neviem koľko hrali, zdá sa mi, že málo a zároveň dosť, lebo som napapkaný muziky po okraj a usmievam sa ako sfetovaný. nemám rád rebríčky, ale opakuje sa situácia z minulého roka, kedy už v januári po trnavskom koncerte Scotta Kellyho bolo jasné, kto je adept na koncert roka. a to vo februári príde Scott Kelly do Prahy. ale furt lepšie akoby som sa nemal na čo tešiť, že áno.
epilóg: a teraz sedím v pražskom byte, konečne mám gramec a točí sa tam pekná krásna výborná LP "Dividual" od Obstacles. a presne pasuje do dnešného popoludnia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára