pondelok, 2. mája 2011

zabijácky kľemovíkend 4.1


1.4. - Brno - Boro - The Kľemones, Dilucida Intervala, Blaho 19
kamoš Erik sa rozhodol urobiť pankový prvý apríl a čo sa týka návštevnosti (keď to porovnám s inými jeho akciami) tak to aj vyzeralo ako žart. a nie iba návštevnosť ľudí, ale aj kapely odohrali tri namiesto piatich. prvá Dilucida Intervala mastila thrash. a mydlili solídne. potom my sme sa trošku rozparádili s Kľemovcami. žiadny úraz. nakoniec Blaho 19 a tí ma dostali teda riadne. pomixovali všetko možné dokopy, kto by to bol povedal. taký melancholický post-punk, ale strašne dobre inštrumentálne ubalený, čím sa to celé pozdvihlo o sto percent. super atmosférické a pritom v hĺbke priamočiare melodické veci. úplne som z nich bolo unesený. do rána som od samej radosti vymetal nonstopy.
2.4. - dvojkoncert:
Opava - Jam - Dukla Vozovna
Frýdek-Místek - Kyvadlo - Tupak Amaru, The Sin Of Lilith, Mletý Standard, Non Code

rýchly presun do Opavy, kde sme nakoniec aj tak čakali. nedošli Zatresti, my bez apošky, ale Dukla požičala. ľudí nikde, a nás čaká ešte presun. pár hláv sa nakoniec nazbieralo a my sme pre nich odpálili zápalnú šnúru ako nikdy, hneď na začiatku som si odbil zo zuba a hurá na nich! krátko, rýchlo, výstižne, ak sa také dačo o našej dychovke dá povedať. rozlúčka, do auta a už sme aj vyskakovali vo Frýdku. práve dohrávali Tupak Amaru, takže aspoň kúsok ich tragi-crustu som stihol. potom hneď my. ako Ďuri po koncerte poznamenal, tí ľudia vyzerali akoby boli nami zaskočení. mňa už dávno nebaví triediť kapely podľa toho aký štýl hrajú a práve mám rád skôr akcie, kde sa strieda viacej štýlov. možno sme sa sem podľa niekoho nehodili, medzi toľko rýchlych kapiel, ale na to je sto názorov. takže ak aj boli ľudia zaskočení, vyzerali, že sa bavili a všetci tí, čo odišli pred naším vystúpením boli asi iba spoločensky unavení. my sme vypľuli posledné zvyšky duše na špinavé kachličky a rozchod. chlapci hnali kone na Slovensko a ja som ostal, aby som si na druhý deň užil ten najkrajší jarný deň naplnený troškou práce, troškou jedla a troškou prechádzok v prírode so Zuzou, Magdalénou, Vojtom a Jakubom. po presne takýchto víkendoch sa človeku chce plakať, keď sa musí vrátiť do mesta, do bytu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára