streda, 30. marca 2011

Novi Sad, Timisoara, Bratislava

25.3. - Novi Sad (SRB) - Kod Crnog Bika - Ilúzia, Mamurlook, Dáša Fon Fľaša

v Blave sa zbierame ako správni účastníci zájazdu celé doobedie. samozrejme bez posledných nákupov piva by to nemohlo byť. Maďarsko strašná nuda, frčíme nech to máme čím skôr za sebou. Iluzionisti sú frajeri, idú bez mapy a bez navigačného. my s Adrikom sme len také nepodstatné prívesky na zadnom sedadle. lúskam ziny až po sbrské hranice. tam spisujeme celú apošku a platíme 40evri za nič, ako potvrdenie, že sme to nanekúpili u nich a nespadá to pod clo. všetci sú na srbskej strane zhrození z tureckých záchodov. do Noveho Sadu dorážame večer, ale kým nájdeme ulicu a klub, tak to trvá. bez mapy, ani sa neni čomu čudovať. vozíme sa dokola ako blbci. Novi Sad žije, dýcha, pulzuje, ulice plné ľudí, baby ako z katalógov, ľudské mravenisko, Adrik údajne už aj videl dákych náckov, čo po nás hádzali plechovku. takže sa o nás vie, ts ts ts. klub je na rušnej ulici, všetci posedávajú vonku a ja oceňujem, že som si zobral kraťasy. večer je ozaj teplučký. ideme ešte s dodávkou pre bicie na perifériu. priestor na hranie je maličký, v zákulisí nás čakajú vesmírne lasagne, pivo a domáca medovinka. dorazí aj druhé auto zo Slovenska s našimi kamošmi. prvá hrá skapunk banda Mamurlook, čo znamená opica z chlastu. dobre hrajú, ku koncu viac cali-punkovo. potom Ilúzia zapráši svoj HC/punk, ľudia sa vytešujú. obe kapely majú viac členov ako je klasikou, tak sa tlačia na malej parcele ako sardinky. nakoniec idem ja, s priestorom problém nemám. iba so zvukom, lebo majiteľ mi to furt stišuje a vypína, ale nakoniec to dáko skončíme, snáď dôstojne. v backstagi si dáme brko a všetko je OK. zoznamujem sa s miliónom ľudí, všetko to moja hlava ani nepoberie. presun na baráčik uprostred veľkých budov a zábava pokračuje. Peco hádže metalcorefolk, myslím, že aj nejaké Rúbanisko zarevalo, proste noc ako má byť.

26.3. - Timisoara (RUM) - Atelier DIY - Ilúzia, Livia Sura, Dáša Fon Fľaša, In Deschidere

pár minút spánku na foteli a pokračuje sa ďalej. lúčime sa s Radem a ostatnými, ktorí idú spomínať na svojho mŕtveho kamaráta z kapely Brickheads. klávesák Filip nás berie na prehliadku mesta. najprv raňajky na nábreží Dunaja a potom prechádzka na hrad, kde nikoho vlastne hrad nezujíma, ale delá z vojny, to hej, to každý hneď pózuje ako malý chalan. my si s Cikom meníme identity a vydrží to tak po celý deň. Filip nás zavedie aj ku najväčšej atrakcii Noveho Sadu, k domu, kde býva Šrek. dáme ešte stretko s ostatnými priateľmi a posledné "čaute baby!" miestnym kráskam. do Rumunska to trvá dlhšie ako sme predpokladali. hranicu prefrčíme, nikto nie je v búdke. pre istotu zastavíme, o chvíľu nás dobiehajú colníci. no komédia. sami majú bordel. našťastie nič neriešia a za chvíľu sme v upršanom Temešvári. síce strácame druhé auto, ale po istých dopravných priestupkoch sme zase spolu a pred klubom, čo je vlastne areál nejakej firmy. takže už chápem bezpečnostné opatrenia, ktoré nám organizátor písal. ľudia poväčšine popití a divokí. prvý na to idem ja. musím piť akúsi žbrndu, čo má jeden pankáč v petke na reťazi. druhá kapela Livia Sura, taký temný crustík, hodne pomalé a hutné. tretia Ilúzia, divočina, Evka si aj papuľu nabila od toľkých ľudí. ako posledná išla improbanda In Deschidere, najväčšie prekvapenie pre mňa. improvizovaný rumunsko-anglický hiphop s bicími a basou a všelijakými krabičkami a modulátormi. počul som tam hodne Rage Aginst The Machine a Transplants. s Gurkenom tančíme o 106, a keď som pochopil, že je to imporvizácia, aj ja som si s nimi hodil zopár songov na base. divočina až do konca. po koncerte sa presúvame pred akýsi panelák, kde sa spí. my s otrokom Fukolárom ostávame strážiť dodávku, pomáha nám mega plastová bomba plná zlého rumunského piva.

27.3. - Bratislava - Obluda - Ilúzia, Ježišovi Pivo Nelej, Dáša Fon Fľaša

skoro celú nudnú cestu cez Hungáriu domov na rodnú hrudu prespím. chlapci sú veselí a vyspevujú popevky neslýchané. ja sa súkam dolu pod sedačku a počúvam Leatherface a Steve Adamyk Band. hlas mám v prdeli. večer do Obludy dorazila väčšina kamošov, Smetiak priniesol zhubnú výhru v jednej zhubnej stávke. ďalšia záťaž na pečeň. idem radšej prvý, nech to mám za sebou, lebo dnes sa ozaj necítim. polovica piesní mi chýba, všetko som to stratil kdesi v Novom Sade. nakoniec to nie je až také hrozné a hlavne zleziem z pódia v rozumnom čase. po mne Ježišovci, ale moc som si ich nekukol, čo mi je ľúto. zato na Ilúziu si konečne aj ja skočím poriadne ako sa patrí. áno, váľanie sa po zemi je cez tento víkend môj najväčší koníček. taký dobitý som už dávno nebol. Ilúzia sa porúča a mastia na sever. my ideme spať ku Katke, kde celé toto minitour zakončím nadránom nealkoholickým pivom vylepšeným Alpou, prvotriedny drinčík. ráno ma budí anarchia v papuli, depresia z chlastu a smútok za geniálnym víkendom. rokenrol je ťažký koníček. na záver sa patrí poďakovať Rademu a ostatným z Nového Sadu, kolektívu DIY Atelieru v Temešvári a Šupimu spolu s ostatnou cháskou prešporskou. a tiež všetkým spolucestovateľom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára