štvrtok, 24. marca 2011

bleskový február

keďže som lenivý bastard, tak meškám so svojím blogom viac než mesiac. ale to sa zmení po tomto bleskovom hudobnom denníku, čo sa práve chystám spáchať.

2.2. Praha - Rock Café - Jiří Schmitzer
v januári som začal svoju "kariéru" debilného "hudobného publicistu". výmenou za voľný vstup píšem reporty z koncertov. výhody: voľný vstup. nevýhody: pijem sám, musím písať reporty. čo je celkom fér. prvé dva moje pokusy sú Rudovous a OTK a potom Jiří Schmitzer. ten prvý článok je trapas, ten druhý tiež nič moc. ale povedzme si otvorene, na portáli typu superbeat.cz je to dostačujúce. ďalšie moje články sú už podľa mňa lepšie. niečo tu smrdí? v skratke: Jiří Schmitzer je sympaťák s neuveriteľnou charizmou a má perfektný hlas, taký páperový šmirgeľ.

10.2. Praha - Café Na Půl Cesty - Cowboy Poetry (D), Friends & Liars (D), Quemar (CZ), Dáša Fon Fľaša
Quemar sú chlapi z perfektnej kapely Worldhood, o ktorej som písal v januári, tentokrát zahrali akusticky a Kejmyho hlas to celé istil zospodu. dokonca vystrihli aj cover z Eddieho soundtracku ku Into The Wild. kedysi som mal nacvičenú tiež jednu pieseň z tohto filmu, ale akosi sa na to necítim. oni to rozhodne zvládli lepšie. s malou dušičkou a dvoma pivami som na rade ja. myslím, že sa mi celkom podarilo zavŕtať do pražských duší. začal som čerstvo robiť doma svoje DIY tričká a tu mali premiéru. úspešnú. potom dvaja nemeckí komboji. Friends & Liars bol trochu málo ukecaný, ale hralo mu to dobre. mne akurát chýbali pokecy medzi piesňami, pretože bez akéhokoľvek uvedenia sa trocha strácam a chýba mi živý dotyk. Cowboy Poetry je už pomaly starý známy a zahral skvelo, najmä podpora publika bola perfektná. väčšinou to boli jeho pražskí žiaci, veľmi milé. s kamošmi sme ešte ostali rúbať pivá a potom neskorou nocou domov.

15.2. Praha - Archa - Here I Am Human! (Tiger Lillies)
divadelné predstavenie s hudodbným doprovodom Tiger Lillies. to znie celkom dobre. pri pokladni klameme s našimi starými ajsikmi, všetci vrátane pokladníčky vieme, že sú dávno neplatné. ale nie som taký pracháč, aby som mohol ísť na ľalie za 400 očí, takže sa vôbec nehanbím. nebyť Tiger Lillies, stálo by to divadlo za starú bačkoru. nápad perfektný, dokonca som sa so smerom reakcie na prehnanú sterilitu ľudí stopercentne stotožňoval, ale bolo to akési nedotiahnuté. nič ma tam neprekvapilo. opakujem, nebyť Tiger Lilies, ľutujem aj tých falošných ajsikových 300. ani nejdem hovoriť o kacírskej myšlienke samostatného tigrovaného koncertu.

16.2. Praha - Vyšehrad, Staré Purkrabství - Scott Kelly
minulý rok bolo ľadové brnkanie Scotta Kellyho v trnavskej synagóge jedným z mojich koncertov roka. turné sa opakuje, mení sa miesto. čakal som historickú zrúcaninu. dostali sme síce areál Vyšehradu, ale interiér Purkrabství kontrastne moderný. víno v mrazivom starom parku má aj tak svoje čaro. predkapela Gurun Gurun ma unudila k sledovaniu ich premietaných vizuálov. viem, že tam hrá Albini Ježek, ale to vo mne uznanie nevyvolá. kto by aj túžil po uznaní od lúzra bez vkusu. Scott bol už iná káva. oproti minulému roku sedel, mal inú gitaru a nehral hlukové steny. to čo ostalo, bola jeho muzika, milota a brada. a podľa mňa ide práve o muziku, milotu a brady. takže sme dostali hutný čas s majstrom ohlodaných songov. keďže som cez ľudí moc nevidel, zavrel som oči a tripoval som na asfaltovej vlne pomalých rituálov. myslím, že v civilnom živote je učiteľom v škôlke. predstavoval som si ho medzi deťúrencami. absolútne všetko mi zapadalo, veľký milý bradatý obor s pokreslenými rukami. vydržal by som to počúvať aj celú noc, ale zrazu bol koniec.

21.2. Praha - Roxy - Rat City Riot (US), Sean Wheeler & Zander Schloss (US), Pascal Briggs & The Stokers (D)
blitzkrieg koncert, o ktorom sa dozvedáme pár hodín pred začiatkom. ale je to zadarmo a Zander Schloss hrá country a je z Circle Jerks. u mňa to stačí, aby som aj cez nie práve najlepší stav šiel. pri čakaní na otvorenie Roxy som prečesol vedľajší antik s platňami a ulovil som zopár kúskov. aspoň som minul prachy ušetrené za vstup. Pascal Briggs medzitým už začal poskakovať po pódiu. hrali taký punkrock osolený country a dokorenený blues. najlepší bol taký mimoň na kraji pódia, čo mastil na harmoniku aj španielku a vyzeral akoby ho zobrali niekde pri ceste. možno ho aj zobrali. keď skončili, zbehli dolu z pódia a začali sa zabávať na ďalšom bode programu. a neboli sami. duo, čo vyšlo do žiare reflektorov, sa nedalo len tak ľahko zaradiť. už len tie zjavy. bradatý skrachovanec Zander Schloss s dvanásťstrunkou, ktorý hral toho tichého a zlého a Sean Wheeler s viazankou, vyčesanými gelákmi a výzorom Toma Waitsa, ktorý hral toho kokaínového a dobrého. obaja v sakách, plné koryto vtipov, bonviváni zo smradľavého saloonu. keď však spustili, pochopil som, ktorú ligu kopú. Zander božsky hrá a Sean tiež tak spieva. plnokrvné country bez uhnutia očí pri prestrelke. úplne ma odstrelili, ležím mŕtvy od smiechu a naplnený ostrými. na konci za účasti The Stokers ešte dali dáke štandardy od The Clash a snáď Circle Jerks, ale ja tieto mŕtve estrády nemusím. posledná kapela Rat City Riot bola údajne punkrock z Kalifornie. vyhlučené tak, že som nechytil ani jednu melódiu, ani jeden song. prali to do nás guľometnou paľbou. či hrali power violence, thrash metal alebo pop punk sa nedalo zistiť, pod hradbou hluku som tušil rýchly punk. nič som nechápal, nič som nestíhal, nebavilo ma to, šiel som preč. ale ešte po ceste som utratil posledné prachy za split LP prvých dvoch interpretov večera aj s podpismi. som fanynka postarších pánov v čiernych sakách.

22.2. maniodepresívny deň
náhodou som sa zastavil na Štrosmajeráku v bazare a náhodou som vymákol gramec za 400. takže doma som mal malý sviatok a počúval som všetky platne, čo som nasyslil a nemal som ich na čom prehrať. radosť neskutočná. večer cestou do kina som sa nechal chytiť revízormi v metre. zlosť preukrutná. uchlácholilo ma Fimfárum 3D, aj keď to 3D mi prišlo celkom zbytočné. fimfárum je dobré aj bez toho a graficky nádherné ako vždy. nálada zase hore a maniodepresívny deň za nami.

25.2. Bytča - Mezzanine - Dáša Fon Fľaša, Jakub Tichý, Buzzycat
presúvam sa po mesiaci na Slovensko a ideme s kamošmi spojenými folkáčmi do zasľúbenej Bytče. ľudia tam na nás skutočne čakajú, neuveriteľné miesto, neuveriteľné puto. Rudko vyberá vstupné, my si zariaďujeme obývačku. všetko zariadenie z predsiene sa sťahuje do sály a studenú červenú kobku tak spolu s ľuďmi zútulníme na nepoznanie. prvý vyrukuje Buzzycat a ohreje sa celkom dosť, makak jeden. Jakub Tichý má zase smolu na zvuk, ale ináč je to jeho klasický krákoravý folk s dizbítovou rytmikou (nepýtajte sa ma, čo to je, je to tak). dáme aj dáke kolaborácie v pokročilejšom štádiu rozkladu. nakoniec idem ja už značne načatý, ale dopadne to dobre, ba možno práve o to lepšie. najlepší moment koncertu bol, keď na mňa akýsi chalan zakričal, či poznám Wakulu, ja že áno a on že sa Wakula prednedávnom oženil v USA, to bolo super. potom nasledovali rôzne kolaborácie v ešte pokročilejšom štádiu rozkladu. až mi na prste navrel mozoľ. pekná moment bol aj keď jeden oblial gate druhému a potom si ich obliekol, aby ich na vlastnom tele vysušil. krásny ľudia. stále nás pozývali na chatu a sľubovali kurvy, chlast a chlebíčky, ale my sme nakoniec zvolili šoféra Zuzu a teplo domova. folkoví suchári. Bytča zase raz dopadla na jedničku.

26.2. Stránske - U Marcela - Platňovica #7
jubilejná siedma platňovica v našej rodnej krčme. tentokrát bola príležitosť na gala obleky, keďže sme sa lúčili so starým usporiadaním sveta a uvidíme, čo s ňou bude ďalej. a možno sme sa nelúčili, iba sme potrebovali dôvod na tanec. mne sa moc nechcelo stáť za gramcami, tak som klasicky púšťal každého, kto chcel, alebo som púšťal celé strany a pokojne som kecal. keď je človek ďaleko a vráti sa, tak si s rodnými rád potliacha. radšej akoby mal prehadzovať rotujúce palacinky. spokojnosť najsamväčšia. oáza dobrých ľudí, zábavy a muziky. lepšie sa potom čelí hnusnote okolo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára